Denník N

Slovenskí vedci skúmajú stopy starovekých migrácií (seriál)

Tell el-Retábí. Foto – Nadácia Aigyptos
Tell el-Retábí. Foto – Nadácia Aigyptos

Údolie Tumilát bolo spojnicou nílskeho údolia a Červeného mora a zároveň strategickou cestou vedúcou na Sinaj či ďalej do Ázie.

Výskum lokality Tell el-Retábí vo východnej nílskej delte patrí k tým najprestížnejším a najsľubnejším projektom, na ktorých sa podieľajú slovenskí archeológovia v zahraničí.

Spod tisícročných nánosov piesku a hliny tu pracovníci Ústavu orientalistiky SAV, slovenskí experti z iných vedeckých inštitúcií i študenti podporovaní Nadáciou Aigyptos odkrývajú zvyšky pevnosti z faraónskeho obdobia.

Ide o spoločný projekt s Archeologickým ústavom Varšavskej univerzity a Poľským centrom stredomorskej archeológie v Káhire.

Retábí sa nachádza v údolí (wádí) Tumilát, asi 35 km na západ od súčasného mesta Ismailía. Údolie bolo spojnicou nílskeho údolia a Červeného mora a zároveň strategickou cestou vedúcou na Sinaj či ďalej do Ázie. Už v staroveku tadiaľto viedol kanál vychádzajúci zo starého ramena Nílu. V celej oblasti boli stavané vojenské pevnosti na obranu pohraničia ríše.

Prvých bádateľov lákala táto oblasť najmä pre spojenie miestnych archeologických lokalít s biblickými udalosťami, predovšetkým s exodom. Tell el-Retábí považovali za mestá Ramzes či Pitom (staroegyptsky Per Atum). Veľmi pravdepodobne sa tu nachádzal chrám najvyššieho boha stvoriteľa, Atuma.

aaaaa
Pri práci. Foto – Nadácia Aigyptos
2. Na návšteve v Abúsíre
Na návšteve v Abúsíre. Foto – Nadácia Aigyptos

Faraónova pevnosť

Stála tu pevnosť z ramessovského obdobia, jej zvyšky sú stále viditeľné. Poľsko-slovenský systematický výskum definitívne potvrdil reálny význam tellu a odkryl ďalšie staršie obdobia jeho osídlenia. Tell je označenie archeologickej lokality, zvyčajne kopca ukrývajúceho staroveké osídlenie.

Vedci zistili, že doteraz najstarší doložení obyvatelia tellu boli ázijského pôvodu, takzvaní Hyksósi. Tí sa do východného Egypta sťahovali od konca strednej ríše, možno aj v dôsledku vybudovania plavebného a zavlažovacieho kanála. V druhom prechodnom období (17. až 16. storočie pred Kristom) Hyksósi ovládli veľkú časť Egypta.

Osídlenie na Retábí pokračovalo aj v období faraónov 18. dynastie. Obyvatelia vtedy ťažili z početných faraónskych vojenských výprav a medzinárodného obchodu, ktorý s nimi súvisel. Práve za panovníčky Hatšepsut a najmä za Thutmosa III. z 18. dynastie dosiahla egyptská ríša najväčšieho rozkvetu a územného rozsahu.

Panovníci 19. a 20. dynastie, Ramesse II. a Ramesse III., tu vybudovali vojenské pevnosti. Zachovali sa z nich hradby z hlinených tehiel, monumentálna vstupná brána typu migdol, kasárne, sklady či už zmienený chrám.

Naša expedícia sa zameriava na pevnosť, hyksóske pohrebisko a domy z čias 18. dynastie.

Príchod do Egypta

Tohtoročnú výskumnú sezónu sme naplánovali na obdobie od 1. do 29. mája. Vinou oneskoreného udelenia egyptského bezpečnostného sme začali o viac ako dva týždne neskôr. Keď už nádej začala nadobro umierať, prišla dobrá správa. Napriek výraznej časovej strate sme šťastní, že sa konečne môžeme pustiť do práce.

Deviatu sezónu spoločného poľsko-slovenského výskumu začal predvoj jeho slovenskej časti v sobotu 30. apríla 2016. Výkop bol pomerne dramatický. Na letisku vo Frankfurte dvaja pasažieri nenastúpili na cestu, ich batožina však áno. Z bezpečnostných dôvodov tak boli všetky kontajnery s kuframi z lietadla vyložené, na ich triedenie však nebol čas a naše lietadlo napokon odletelo bez bagáže. Väčšina pasažierov vrátane nás potom musela na letisku v Káhire čakať hodiny na registráciu zmeškanej batožiny.

Načasovanie meškania nemohlo byť horšie – nasledoval Sviatok práce, oslavovaný pracovným pokojom, ktorý bol ešte posilnený koptskou Veľkonočnou nedeľou. Meškajúce kufre nemal kto priniesť a nepomohla ani osobná návšteva letiska, spojená s príjazdom prvej časti výskumného tímu. Aspoň ten dorazil bez problémov.

12 Digitalizovanie kresieb
Pri digitalizácii. Foto – Nadácia Aigyptos
10 Veronikina a Luckina spáľňa
Takto žijú slovenskí archeológovia v Egypte. Foto – Nadácia Aigyptos

Ostrieľaný tím

Vedúcim slovenskej časti tímu je egyptológ a archeológ Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, spoluzakladateľ Nadácie Aigyptos. Za vznikom celého projektu v roku 2007 bolo jeho priateľstvo s poľským egyptológom Slawomirom Rzepkom. Hudec je ostrieľaný vedec a tiež skúsený diplomat, ktorý počas dlhoročných pobytov v Egypte nadobudol množstvo skúseností potrebných na organizáciu a zabezpečenie výskumu a každodenného života v krajine.

Vlani získal tím významnú podporu v egyptologičke slovenského pôvodu Květe Smolárikovej. Na Retábí si odskočila z výskumu Českého egyptologického ústavu Karlovej univerzity na pohrebisku v Abúsire, kde pracuje dlhé roky. Smoláriková je prvou dámou česko-slovenskej egyptológie a odborníčkou na neskorú dobu. Na prvý pohľad krehká osobnosť dokáže postaviť do pozoru triedu študentov aj skupinu statných Egypťanov.

Služobne najstaršou členkou tímu po Hudecovi je Veronika Dubcová. Účasť na výskume od roku 2008 ju priviedla od pôvodnej, klasickej archeológie k egyptológii. Venuje sa hlavne dejinám a materiálnej kultúre 18. dynastie.

Hlavne všetko zdokumentovať

Lucia Hulková sa k tímu pridala v roku 2011. Osídleniu vo Wádí Tumilát v druhom prechodnom období sa venuje aj v doktorandskej práci. Lucka je odborníčka na výskum a dokumentovanie všetkých druhov štruktúr od architektúry po hroby a kostry. Zodpovedá za celkovú dokumentáciu, vyhotovovanie plánov a nákresov.

Časť podkladov na dokumentáciu zabezpečuje Eva Stopková, geodetka s mysľou matematika s astronomickou presnosťou. Ďalšie podklady dodáva hlavný technik, stavebný inžinier Miro Černý. Až detektívnym spôsobom je schopný rekonštruovať konštrukcie múrov, zloženie tehál či rozlíšiť stavebné fázy nájdených domov či opevnenia.

Učiteľ angličtiny Ľuboš Podhorský sa samoštúdiom vypracoval na odborníka na mnohé témy od historicity Biblie až po dejiny novej ríše, čo z neho spravilo cenného konzultanta a pomocníka pri všetkých potrebných aktivitách na výskume. Tím posilnil aj nový prírastok Marek Lintner, pôvodne študent klasickej archeológie v Trnave.

Slovenská expedícia v Egypte

Teraz najčítanejšie