Denník N

Ako by NATO prehralo s Ruskom vojnu o Pobaltie. A ako málo stačí, aby žiadna nebola

Ruský tank T-90. Foto – Wikipédia
Ruský tank T-90. Foto – Wikipédia

Je veľmi nepravdepodobné, že by Putin naozaj prepadol členský štát NATO. No ak by sa o to pokúsil, bol by dnes vo výhode.

Vojna s Ruskom sa začne v máji 2017 jeho inváziou do Lotyšska. Na takúto veľmi konkrétnu predpoveď s veľkým potenciálom znemožniť sa si trúfol Alexander Richard Shirreff. Na Slovensku je to neznáme meno, ale nie je to len tak hocikto. Tento pán je bývalý britský generál so skúsenosťami z nasadenia v Severnom Írsku, na Balkáne a v Iraku. V rokoch 2011 až 2014 bol dokonca zástupcom vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe. V Británii mu minulý týždeň v stredu vyšla kniha s názvom 2017 – Vojna s Ruskom.

Denník Guardian celkom správne pripomína, že alarmistickou predpoveďou prominentný autor riskuje svoju reputáciu, no on trvá na tom, že naozaj ide o pravdepodobný scenár, ku ktorému sa dopracoval vďaka svojim skúsenostiam z vojnových hier, ktorých sa ako generál NATO zúčastňoval. Hoci je Shirreff veľmi konkrétny, upozorňuje, že jeho scenár sa nemusí uskutočniť, ak aliancia posilní svoju obranu a Putina tým odradí od dobrodružstiev.

Ruské cvičenia sú väčšie

Akokoľvek nepravdepodobne sa dnes horúca vojna s Ruskom javí (a ak, tak by ju skôr začali zelení mužíci ako na Ukrajine), napätie je naozaj veľké. Američania sú od 5. mája na dva týždne vo Fínsku, v Gruzínsku sú práve ich tankisti, ďalšie cvičenie NATO v týchto dňoch prebieha v Poľsku. Kremeľ v tejto súvislosti hovorí o provokáciách napriek tomu, že západné manévre sa s tými jeho nedajú porovnať.

Kým aliancia jednorazovo trénuje stovky, najviac tisíce vojakov, ruská armáda už blízko svojich hraníc nacvičovala aj veľké operácie so zapojením desaťtisícov ľudí a tisícov kusov techniky.

Témou najväčšieho z cvičení za posledný rok napríklad bol presun celých divízií na veľké vzdialenosti a ich nasadenie v boji. Teda presne to, čo by Rusi museli urobiť, keby chceli zaútočiť. A ak by sa to rozhodli urobiť rýchlo, dopadlo by to pre Pobaltie za súčasnej situácie zle. Minulý týždeň pred takým výsledkom varovala skupina generálov NATO, keď vyhlásila, že novozriadené sily rýchleho nasadenia v počte päťtisíc vojakov by boli porazené.

Ich tvrdenie je znepokojujúce, ale málo konkrétne. Viac o tom, prečo by Západ prehral, sa dá dočítať v staršej analýze združenia RAND. Je to neziskový think-tank, ktorý čiastočne financuje americká vláda a čiastočne súkromné peniaze. Koncom apríla jeho analytici David A. Shlapak a Michael W. Johnson vydali článok, v ktorom zhrnuli mesiace vojnových simulácií, ktorých výsledkom zakaždým bolo ruské víťazstvo.

Simulácie prebiehali v rokoch 2014 až 2015 a správa o ich výsledku je známa už dávnejšie. Vyplýva z nej, že Rusi by boli v Tallinne do 35 hodín a v Rige do 60 hodín. Aj keby sa tomu Západ snažil zabrániť so všetkými vtedy dostupnými prostriedkami, tak by to nedokázal, ak by Rusi zaútočili nečakane. Na toto bojisko by totiž dokázali dostať viac jednotiek a rýchlejšie než NATO. Nie preto, že by bolo Rusko silnejšie ako Severoatlantická aliancia, ale preto, že na hraniciach s ňou Moskva dosiahla regionálnu prevahu. Kým by aliancia na miesto mohla dostať väčšie sily, Litva, Lotyšsko a Estónsko by už boli okupované.

Odvtedy sa NATO na svojich východných hraniciach o čosi posilnilo. Na území pobaltských krajín rotujú americké aj nemecké jednotky. Už len to by malo kohokoľvek racionálne uvažujúceho odradiť od útoku na tieto štáty. Ktokoľvek by to totiž spravil, bol by od prvého dňa vo vojne priamo s USA či Nemeckom. No podľa predstaviteľov aliancie a najnovšieho článku analytikov z RAND je to stále málo, pretože Putin môže uvažovať inak.

Americký tank M1A1 Abrams počas nasadenia v Iraku. Foto - Wikipedia
Americký tank M1A1 Abrams počas nasadenia v Iraku. Foto – Wikipédia

Prečíslení

Shlapak s Johnsonom si v aprílovom článku pomohli vyjadrením náčelníka štábu americkej armády, ktorý v polovici apríla pred senátnym výborom pre ozbrojené sily povedal, že NATO je v našej časti Európy prečíslené, pričom má navyše aj ľahšiu a menej výkonnú výzbroj.

Ruská armáda síce už svojím počtom zďaleka nie je tým, čím bývala, ale ak by sa dnes rozhodla, že na Pobaltie zaútočí, do desiatich dní by mohla mať na jeho hraniciach až 50-tisíc vojakov podporovaných ťažkou technikou, pričom by to neovplyvnilo jej prítomnosť na východnej Ukrajine.

Analytici v apríli tohto roku napísali, že NATO by proti nim „optimisticky“ v takom krátkom čase v súčasnosti dokázalo nasadiť len časti troch ľahko vyzbrojených peších brigád, jednu brigádu pozostávajúcu z ľahkých obrnencov Stryker a jednu americkú tankovú brigádu. Výsledkom by bolo, že aj po zarátaní síl rýchlej reakcie NATO by „Rusko dosiahlo počiatočnú prevahu v tankoch (7:1), bojových vozidlách pechoty (5:1), bojových vrtuľníkoch (5:1), delostrelectve (4:1), raketometoch (16:1), protileteckých raketách krátkeho dosahu (24:1) a v protivzdušnej obrane dlhého dostrelu (17:1)“.

Hranice pobaltských štátov s Ruskom sú porovnateľné s tým, koľko merala hranica medzi západným Nemeckom a Varšavskou zmluvou. Kým vtedy ich strážilo 20 spojeneckých divízií a ďalšie boli v zálohe, RAND upozorňuje, že Litvu, Lotyšsko a Estónsko dnes chránia len bezvýznamné sily týchto troch krajín. Každá z nich má k dispozícii len málopočetné a ľahko vyzbrojené jednotky, pričom rýchlo dostupné spojenecké posily sú tiež slabé.

Ľahšia výzbroj

Menší počet vojakov je len časťou problému. Rusi by totiž v krátkom čase dokázali nasadiť oveľa viac ťažkej techniky, ktorá by zároveň v niektorých parametroch prevyšovala západné proťajšky. Shlapak s Johnsonom vypočítavajú: kým dostupné samohybné húfnice Západu majú dostrel do 24 kilometrov, pri ruských je to o päť viac. (Tento údaj sa týka americkej húfnice Paladin a ruskej Msta pri použití klasického streliva. Napríklad nemecká húfnica Panzerhaubitze 2000 však má papierové parametre výrazne lepšie od oboch.)

Panzerhaubitze 2000. Foto - Wikipedia
Panzerhaubitze 2000. Foto – Wikipédia

Američania zároveň v Európe nemajú rozmiestnené raketomety, ale aj keby sa to zmenilo, ich maximálny dostrel je v porovnaní s ruskými o približne 20 kilometrov menší. „Na bojisku takýto rozdiel rozhoduje,“ dodávajú autori.

Podľa Shlapaka s Johnsonom má navyše napríklad americký Abrams proti najmodernejším ruským tankom miernu výhodu len v boji na krátku vzdialenosť, „ak prežije dosť dlho, aby sa tam dostal“. Na bojisko by sa ich navyše za súčasného stavu dostalo najviac niekoľko desiatok v porovnaní so 450 tankmi, ktoré by mohli nasadiť Rusi.

Za takej situácie by ani podpora zo vzduchu nemohla stačiť na to, aby ruskej presile zabránila obsadiť pobaltské krajiny. Aj preto, že v prospech Ruska hovorí i geografia. Z jeho hraníc je to do Rigy jednoducho príliš blízko, aby bolo dosť času účinne zasiahnuť.

No a Západu nepomáha ani humanitárny prístup. Od roku 2008 platí Zmluva o zákaze používania kazetovej munície, ku ktorej sa však nepridali USA ani Rusko. Lenže Spojené štáty už oznámili, že od roku 2019 takéto zbrane používať nebudú. Rusko nič také neplánuje – kazetové bomby zhadzovalo aj v Sýrii a ak by Západ trval na svojom, mal by v prípade vzájomného konfliktu nevýhodu aj v tomto – kazetová munícia je veľmi účinná zbraň.

Je Rusko silnejšie?

Z vyššie uvedeného by sa mohlo zdať, že Západ je slabší ako Rusko. Spomínané scenáre však počítajú len s nečakaným útokom na jeho východnú hranicu, ktorý by vzhľadom na momentálnu miestnu prevahu Ruska nedopadol pre NATO dobre. Severoatlantická aliancia je však neporovnateľne bohatšia, má väčšie zdroje, viac modernej výzbroje a viac vojakov. Rusko by v konvenčnej vojne tejto prevahe nemohlo dlhodobo vzdorovať.

Práve na to upozorňujú ľudia, ako sú Alexander R. Shirreff či analytici z RAND. Západ sa podľa nich nemá čoho báť, ale musí v blízkosti ohrozených krajín rozmiestniť sily, ktoré by mali dostatočný odstrašujúci účinok. „Našťastie, vyhnutie sa katastrofickému zlyhaniu si nevyžaduje herkulovské úsilie. Ďalšie simulácie naznačujú, že sila približne siedmich brigád vrátane troch tankových… by stačila, aby sa zabránilo rýchlemu prevalcovaniu pobaltských krajín,“ píše RAND, ktorý však napriek vlastným temným predpovediam nepovažuje za pravdepodobné, že by Putin nakoniec obrátil zbrane proti NATO. (Jedna americká obrnená brigáda napríklad má 4700 vojakov, 90 tankov Abrams a 90 obrnených vozidiel Bradley plus ďalšie podporné jednotky.)

Aliancia sa už týmto smerom vybrala. Na júlovom samite vo Varšave sa má rozhodnúť o ďalšom posilnení východnej hranice. Aby NATO vyrovnalo súčasnú nevýhodu, bude od svojich členov požadovať trvalé umiestnenie bojaschopných jednotiek na úkor rotačného princípu. Zapojiť by sa malo aj Slovensko.

Samotné Spojené štáty bez ohľadu na partnerov z NATO na rozpočtový rok 2017 po dlhom čase prvýkrát zvýšia sumu určenú na svoje pôsobenie v Európe. Necelé dve miliardy dolárov napríklad pôjdu na vybudovanie predsunutých skladov pre tanky a inú ťažkú výzbroj, v Európe by mala pribudnúť ďalšia americká tanková brigáda.

Ruský minister obrany tento týždeň oznámil, že Rusko na svojej západnej hranici rozmiestni tri nové divízie, čím potvrdil dávnejšie oznámenú reakciu na aliančné plány.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie