Denník N

Slovenskí archeológovia konečne dostali povolenie, púšťajú sa do výskumu v Egypte (seriál)

Foto – slovenská expedícia v Egypte
Foto – slovenská expedícia v Egypte

Dlhé roky slovenskí archeológovia ani nevedeli, že nejaké bezpečnostné povolenie v krajine potrebujú. Teraz kvôli nemu ich výskum stál viac ako dva týždne.

Pokračujeme v našom archeologickom denníku.

So sťahovaním a prácou sa nedalo začať hneď po príchode. V pondelok bol v Egypte ďalší sviatok Šám el-NesímMá korene v staroegyptskej oslave začiatku obdobia žatvy (šemu), dnes posilnené Veľkonočným pondelkom. Egypťania pri ňom jedia fermentované (nie príliš voňavé) sušené ryby fisích, zajedajú ich cibuľou, inou zeleninou a vajcami, ktoré aj tu farbia – najmä na červeno.

Keďže úrady nepracovali, išli sme oslavovať aj my. S českými kolegami sme sa dohodli na návšteve Abúsiru, kde pracujú na vlastnom výskume.

Pražský egyptologický ústav tam robí výskum už niekoľko desaťročí. Teraz sa pod vedením Jaromíra Krejčího venujú súkromným hrobkám (mastabám) v centrálnej časti pohrebiska. Niet lepšej motivácie pred začatím výskumu, ako si prezrieť objavy posledných rokov na tejto staroríšskej nekropole uprostred egyptskej púšte. Zvyčajne nie sú verejnosti prístupné.

Krejčí a jeho kolega Martin Odler, ktorý je tiež členom správnej rady Nadácie Aigyptos a v súčasnosti pracuje v Abúsire, nám postupne predstavili množstvo nájdených pamiatok, monumentálnu Ptahšepsesovu mastabu, Raneferefovu pyramídu a ďalšie hrobky princeznej a kňazov.

aaaa
Foto – Nadácia Aigyptos

Sťahujeme sa

V utorok sme už chceli začať pracovať aj my. Konečne dorazil meškajúci kufor s náradím a iným potrebným vybavením. Mohli sme začať so sťahovaním potrebných vecí do Ismailíe, kde tím býva. Pri pohľade na obrovské množstvo vecí určených na presun (stoly a stoličky, lampy, množstvo krabíc s kuchynským riadom, posteľnou bielizňou, archeologickými, fotografickými a kancelárskymi potrebami i osobnou batožinou) krútili šoféri dvoch objednaných mikrobusov neveriacky hlavou.

Egyptská vynaliezavosť pri efektívnej preprave rozmerných nákladov sa však nezaprie. Asi po polhodine nakladania, preväzovania špagátom, fučania a preliezania mikrobusov odpredu dozadu a od strechy nadol si všetko, vrátane siedmich členov tímu, našlo svoje miesto.

V Egypte to žije

Ubytovanie sme si zabezpečili na brehu jazera Timsah (Krokodílieho jazera) pri Suezskom kanáli. Byt bol v takmer skvelom stave až na pár drobných „muškíl“ (po arabsky problémov) – chýbajúce matrace, netečúca teplá voda v kuchyni, zlomená sprcha v kúpeľni, nesvietiaci luster v hlavnej miestnosti či zlé napojenie vody na práčku.

Jeho štandard sme pozdvihli o ďalšiu hviezdičku dôkladným vyumývaním a vyprášením každého kúta. Hoci takéto veci vo filmoch o Lare Croft zaručene neuvidíte, umývanie a upratovanie tvorí jednu z najdôležitejších činností na archeologickom výskume.

Človek musí nasadiť všetky fyzické sily a podať vysoký výkon, aby obránil seba a ostatných členov tímu pred nebezpečnými nepriateľmi – baktériami číhajúcimi všade naokolo. Kolegyňa to zhrnula výstižnými slovami: „V Egypte to žije.“

Okrem bežných živočíchov – ako sú potulné mačky, muchy, pavúky a gekóny – nás tento rok privítalo niečo ešte oveľa horšie. Tohtoročné obdobie očividne praje komárom, ktoré sa zdržujú pri jazere a ktoré sa na nás po zotmení doslova vrhli. Po „krvavej“ noci sme vôbec prvýkrát použili moskytiéry.

Ich vzhľad dotvoril pravú bádateľskú atmosféru z koloniálnej doby; pravda, trochu narušenú krikľavými farbami a novobarokovou výzdobou bytového interiéru. Predovšetkým však poskytol žiaducu ochranu proti zákerným bzučiacim tvorom.

a1
Foto – Nadácia Aigyptos
Vstup do bytu expedície. Foto - Nadácia Aigyptos
Vstup do bytu expedície. Foto – Nadácia Aigyptos

Čakania na povolenie

Kedysi sme ani poriadne nevedeli, že bezpečnostné povolenie potrebujeme. Najdôležitejšie bolo povolenie od Najvyššej rady pre pamiatky (SCA), dnes Ministerstva pre pamiatky. S významom bezpečnostného povolenia sme boli prvý raz konfrontovaní až v minulom roku, keď nám oneskorilo výskum o celý týždeň.

Tento rok sme museli presunúť sezónu zo zvyčajného augustového a septembrového termínu na máj (slovenské predsedníctvo v Európskej únii má aj takéto netušené súvislosti). Preto sme žiadosť o koncesiu podali na prelome januára a februára 2016. Počas návštevy vedúceho slovenskej časti retábskej misie v Káhire v polovici apríla 2016 bola atmosféra ešte optimistická. Postupne chladla.

Cesta medzi Ismailíou a Káhirou sa stala každodennou záležitosťou, mobil takmer trvalou súčasťou ruky. Okrem Poľského centra stredomorskej archeológie bola výrazne nápomocná i slovenská ambasáda v Káhire a viacerí egyptskí kolegovia. Situácia bola o to urgentnejšia, že v pondelok večer mala do Egypta odcestovať ďalšia časť tímu.

Na pondelok ráno bolo preto dohodnuté osobné stretnutie so šéfom odboru zahraničných misií Ministerstva pre pamiatky. Nemal však pre nás žiadne nové správy a určenie termínu, do ktorého by mohlo prísť bezpečnostné vyjadrenie, bolo mimo jeho dosah.

Jeden podpis stále chýba

Do polhodiny bolo potrebné rozhodnúť, či príjazd druhej skupiny stornovať. Lacné letenky sa ťažko rušia a draho sa na nich menia dátumy letov. Noví účastníci tímu vyzerali na predsezónnom stretnutí ako správni nadšenci. Nádej zomiera posledná, a tak to bude aj s povolením. Skupinu čakáme v utorok ráno v Káhire.

Prílet a cesta nováčikov do Ismailíe boli nakoniec bez problémov. Večer sme dokonca dostali správu, že bezpečnostný súhlas bol udelený 20. apríla 2016. Kde doteraz trčal, nikto nevedel povedať, každopádne zavládlo všeobecné nadšenie. V stredu ráno však prišla studená sprcha. Bezpečnostný súhlas pozostáva z troch podpisov (v priebehu dňa bol počet znížený na dva) a nám ešte jeden stále chýba.

Tak sme aspoň v Káhire navštívili egyptologických susedov. Giuseppina Capriottiová práve znovuotvorila Taliansky archeologický ústav na Champollionovej ulici neďaleko Egyptského múzea. Boli sme prví európski hostia. Po dvoch rokoch čakania na povolenie začala konečne v marci 2016 prieskum.

Foto - Slovenská expedicia v Egypte
Foto – Nadácia Aigyptos

Plán B

V ešte komplikovanejšej situácii sú ďalšie egyptologické misie. Aby sme čas v Egypte využili, rozhodli sme sa prejsť na plán B a rozbehli sme ďalšie aktivity spojené s výskumom. Pustili sme sa do digitalizácie dokumentácie z minulých rokov.

Uplynulý týždeň síce nepriniesol nové objavy, stihli sme však spracovať množstvo materiálu. Pomohla nám nová časť tímu. Tú tvoria dobrovoľníci – študenti archeológie a príbuzných odborov, ktorí majú rôzne skúsenosti s archeologickým výskumom a spracovávaním keramiky, drobných nálezov či s fotografickou dokumentáciou.

Ide o študentku bratislavskej religionistiky Lenku Horákovú, Radku Knápek z Archeologického ústavu v Prahe, doktorandky archeológie z Karlovej univerzity Markétu Kobiersku a Luciu Žilincovú, študentku kultúrnej antropológie v Olomouci Magdalenu Konopovú a fotografa Tomáša Kmeťa.

Po týždni plnom digitalizovania kresieb, triedenia, spracovávania fotografií a písania článkov sme sa vydali v sprievode dvoch spriatelených inšpektorov pamiatkovej správy na poznávanie susedných lokalít, na ktorých obaja pracovali. Bolestná bola návšteva na Tell el-Retábí, ktorú sme smutne ukazovali kolegom v presvedčení, že tento rok sa k jej ďalšiemu objavovaniu už nedostaneme.

Až na záver výletu, keď sme sa prechádzali ruinami chrámu bohyne Bastet, dostal kolega správu z Káhiry, že povolenie nám nakoniec udelili. Nová nádej nás prebrala z letargie viac ako vychladená kola a návrat do Ismailíe bol plný plánovania a radenia sa o ďalšej stratégii.

Do odchodu 29. mája nám však už zostalo len 8 pracovných dní.

Slovenská expedícia v Egypte

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Veda

Teraz najčítanejšie