Denisa Ballová
Francúz Alain Cocq desaťročia trpel zriedkavým a bolestivým degeneratívnym ochorením. Pred piatimi rokmi pre to požiadal prezidenta Emmanuela Macrona o povolenie na asistovanú smrť. Jeho žiadosť zomrieť doma však zamietli.
Svoje utrpenie sa snažil dvakrát ukončiť hladovkou a odmietaním liečby, ale pre neznesiteľné bolesti tieto pokusy prerušil.
V roku 2021 odišiel do Švajčiarska, kde v Berne podstúpil asistovanú samovraždu. Zomrel ako 58-ročný „podľa svojho želania, dôstojne“, uviedla jeho právnička.
Cocq dlho bojoval za právo na eutanáziu vo Francúzsku. A kým susedné krajiny – Belgicko aj Holandsko – medzitým prijali zákony, ktoré v niektorých prípadoch umožňujú lekársky asistované umieranie, Francúzsko sa tomuto kroku bránilo, čiastočne aj pre tlak katolíckej cirkvi.
Zmeniť to však môže návrh zákona o asistovanom umieraní, ktorý v utorok prešiel prvým hlasovaním v dolnej komore francúzskeho parlamentu. Následne o ňom bude rokovať senát. Ak prejde, vráti sa späť na druhé čítanie, je preto pravdepodobné, že k schváleniu zákona dôjde až v roku 2027.
V rámci hlasovania sa prerokúval aj návrh zákona, ktorý zakotvuje právo na paliatívnu starostlivosť. Aj ten bol schválený. Britská stanica BBC odhaduje, že 48 percent francúzskych pacientov, ktorí potrebujú paliatívnu starostlivosť, ju pre zdĺhavý legislatívny proces nedostane.
Prísne kritériá aj lehota na rozmyslenie
Francúzski poslanci a poslankyne vlani zakotvili právo na interrupciu do ústavy, čím sa parlament snažil posilniť osobnú slobodu a dôstojnosť. Schvaľovanie zákona o asistovanom umieraní je podľa pozorovateľov pokračovaním tohto úsilia.
Podľa francúzskej vlády ide o „etickú odpoveď na potrebu podpory chorých a trpiacich“ a nejde o „nové právo ani o slobodu…, ale o rovnováhu medzi úctou a osobnou autonómiou“.
V súčasnosti je francúzsky návrh zákona prísnejší než legislatíva v Holandsku či Belgicku, ktoré ako prvé v Európe legalizovali eutanáziu.
Francúzsky zákon by umožnil lekárskemu tímu rozhodnúť, či
