Matúš Kostolný
Vážené dámy a páni, prehovorí prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini.
A nič. Po prejave zostalo prázdno.
Jeho vystúpenie nič zásadné nezmení, lebo prezidentove slová neboli dosť konkrétne a jeho schopnosť a odvaha urobiť niečo zásadné je zúfalo slabá.
V roku 1994 predniesol správu o stave republiky prezident Michal Kováč. Pomenoval chyby vládnutia Vladimíra Mečiara. O pár dní nato Mečiar už nebol premiérom a krajinu čakali predčasné voľby.
Aj po 30 rokoch je prejav prezidenta Kováča silný, lebo bol kritický, odvážny a konkrétne pomenúval Mečiarove zlyhania.
Prvá správa o stave republiky prezidenta Pellegriniho taká nebola. Meno premiéra Roberta Fica v celom prejave nepadlo ani raz. Vlastne, nepadlo tam žiadne meno.
Väčšina textu bola vata. Vety, ktoré si nepamätá ani prezident Pellegrini a nieto ešte obyvatelia krajiny.
Ani Kováč nemal najlepšie prejavy a ani on sa nevyhol frázam a budovateľským rečiam. Ale mal pasáže, ktoré boli presné, kritické a adresné. Pellegrini také nedoručil.
Najviac konkrétny bol, keď hovoril o covidových amnestiách, ktoré presadila vládna koalícia a on ich vetoval. Hovoril, že štát nemôže vymáhať dodržiavanie zákona a súčasne amnestovať tých, ktorí ho vedome porušujú.
Ani tu sa neodvážil pomenovať, že to urobil premiér Robert Fico a jeho splnomocnenec Peter Kotlár, ale aspoň pomenoval problém. Bol to moment, keď mu tlieskala aj opozícia.
