Denník N

Učiteľka z Prešova vychovala študentov, ktorí uspeli na svetových vedeckých súťažiach

Z olympiády I-SWEEEP. Foto – Feretová a Smoter
Z olympiády I-SWEEEP. Foto – Feretová a Smoter

Ak by moja motivácia končila pri finančnom ohodnotení, pravdepodobne by som vzala jednu z oveľa výhodnejších komerčných ponúk, povedala pre Denník N stredoškolská učiteľka Miriam Feretová.

Mohol by to byť iba príbeh o šikovnosti slovenských stredoškolákov, ktorí uspeli na svetovej súťaži. Ale bol by to príbeh neúplný. Veľmi podstatnú, ak nie úplne kľúčovú rolu, v ňom zohráva Miriam Feretová staršia, učiteľka biológie a geografie na Gymnáziu sv. Mikuláša v Prešove.

Učí troch zo štyroch študentov, ktorých nedávno ocenili na svetových olympiádach I-SWEEEP (Medzinárodne udržateľný svet, energia, inžinierstvo a životné prostredie) a Intel ISEF.

„Zistila som, že pre žiakov je najväčšou motiváciou osobný príklad. Musia vám uveriť. Žiaci nechcú vnímať len obsah učiva. Potrebujú si k vám získať aj vzťah, aby mu uverili,“ povedala Feretová pre Denník N.

„Na žiakov najlepšie zapôsobíte tým, že budete úprimní a autentickí a ak to, čo robíte, budete brať vážne. Ak do vášho vzájomného vzťahu vnesiete humor, schopnosť počúvať, nadšenie, dôveru a záujem, máte vyhraté,“ dodala.

P1300370
Miriam Feretová staršia učí biológiu a geografiu na Gymnáziu sv. Mikuláša v Prešove. Foto – Archív M. F.

Dve bronzové medaily

Pod jej vedením si študenti Samuel Smoter a Miriam Feretová mladšia odniesli zo svetovej olympiády I-SWEEEP bronzové medaily. Každý s vlastným projektom. Na prelome apríla a mája sa súťaž konala v americkom Houstone.

Zúčastnili sa jej študenti zo 62 krajín, spolu predstavili skoro 400 projektov. Z nich sto patrilo do kategórie Životné prostredie, kam patrili aj práce oboch Slovákov.

Dva a pol roka práce

Študentka na svojom projekte pracovala dva a pol roka. „Prvý rok som sa venovala tomu, že som mapovala výskyt patogénu rhytisma acerinum (čerň javorová) na východnom Slovensku v priemyslových oblastiach a v lesoch. Ide o hubu, ktorá sa vyskytuje na listoch javorov. Zistila som, že čím viac je tejto huby, tým je prostredie okolo stromov čistejšie,“ vysvetľuje pre Denník N dcéra učiteľky.

„Druhý rok som skúmala vplyv kyslých dažďov na stromy. Nasadila som semenáčiky javora mliečneho a javora horského. Ich listy som ovplyvňovala roztokmi kyseliny sírovej. Analyzovala som, ako sa menilo zloženie základných biogénnych prvkov v pôde,“ povedala študentka o svojom projekte, s ktorým uspela v Spojených štátoch.

Ako hnojivo či humus

„Môj výskum sa dá aplikovať aj na rhytismu salicinum, ktorá napáda vŕby. Vŕba je významným zdrojom biomasy. Stromy, ktoré huba najviac napádala, najlepšie rástli, mali aj lepšie zloženie základných biogénnych prvkov v pôde,“ dodala.

Študentka si myslí, že by sme hubu mohli využívať ako hnojivo či humus. „Pri opätovnom sadení má pôda viac živín, pozorovala som hrubšiu humusovú vrstvu aj lepší rast stromov.“

V Spojených štátoch strávili študenti niekoľko dní. „Druhý deň programu bol otvárací ceremoniál. To bol môj najväčší zážitok. Obidvaja sme prišli v kroji. Povedali sme si, že reprezentujeme Slovensko, preto sme chceli niečo typické. Na konci slávnosti som niesol našu vlajku,“ hovorí pre Denník N študent Samuel Smoter. 

„Prvý deň bola súťaž otvorená pre verejnosť. Vtedy porotcovia nič nehodnotili. Chodili sme pomedzi iné stánky a pri vlastných posteroch sme vysvetľovali, v čom spočívajú naše projekty. Až ďalší deň sa posudzujú jednotlivé práce. Porotcov, v našom prípade ich bolo šesť a sedem z radov odborníkov, veľmi zaujímalo praktické využitie našej práce,“ vysvetlil nám študent.

Slovenská delegácia na I-SWEEEP 2016. Zdroj – Youtube

Filter na zeolitovej báze

Jeho projekt sa týkal zníženia ťažkých kovov vo vode. „S pomocou odborníkov som vytvoril prototyp filtra na zeolitovej báze. Jeho účinnosť je až 80 percent. Roztokmi ťažkých kovov a prefiltrovanými produktmi som ovplyvňoval reďkovku siatu. Filter skutočne funguje, reďkovky vystavené prefiltrovanej vode mali o 40 percent väčší vzrast.“

Zeolit je minerál, ťaží sa aj na Slovensku. „Má štruktúru, v ktorej sú akoby dierky či mikrotunely, ktoré dokážu zachytávať atómy ťažkých kovov z vodných médií. Absorbujú iba ťažké kovy, ale nie vodu,“ povedal študent prešovského gymnázia.

„O znečistenie sa zaujímam už dlhšie. V krajinách, ako je Čína, India alebo Bangladéš, je vypúšťanie splaškov do riek z tovární bežné. Ale chudobní vlastníci pôd musia túto vodu využiť na zavlažovania. A keď zavlažujú zasadené rastliny, stane sa, že s plodinou skonzumujú aj ťažké kovy. Môj filter by im mohol pomôcť,“ vysvetľuje študent praktické využitie nápadu.

IMG_1616
Miriam Feretová na I-SWEEEP. Foto – Archív M. F.
IMG_1623
Samuel Smoter na I-SWEEEP. Foto – Archív S. S.

Bavila sa s Nobelistami

Feretovej študentkou je aj Jana Čorňáková. V máji sa zúčastnila na projektovej súťaži Intel ISEF 2016 v americkom Phoenixe. Bolo na nej viac ako 1700 študentov zo 77 krajín sveta.

V kategórii Rastlinné vedy obsadila s projektom „Potenciálne využitie sekundárnych rastlinných metabolitov v ochrane rastlín proti parazitom“ štvrté miesto.

„Jeden z najväčších zážitkov pre mňa predstavoval rozhovor s nositeľmi Nobelovej ceny,“ povedala šikovná študentka pre Denník N.

IMG_20160512_103613
Jana Čorňáková obsadila na súťaži Intel ISEF 2016 v americkom Phoenixe 4. miesto v kategórii Rastlinné vedy. Foto – Archív J. Č.

Vo voľnom čase

Podmienky, ktoré štát vytvára pre stredoškolákov, nepovažuje učiteľka za ideálne. „Prácu s nadanými žiakmi a študentmi vykonávam vo svojom voľnom čase, často na úkor vlastnej rodiny. Neraz musím finančne prispieť aj z rodinného rozpočtu. Som ponechaná na získavanie financií cez grantové programy (ak to vyjde) a ochotných ľudí, čo zasa stojí môj čas a energiu. Myslím si, že to je aj jeden z dôvodov, prečo mnoho z mojich kolegov nevyužíva v tomto smere svoj potenciál,“ vraví.

„Za to, že dosahujeme mimoriadne výsledky, nie sme na tom lepšie ani ja, ani škola. Nepociťujeme podporu zo strany ministerstva,“ sťažuje si na pomery v školstve učiteľka. A dodáva: „Ak by moja motivácia končila pri finančnom ohodnotení, pravdepodobne by som vzala jednu z oveľa výhodnejších komerčných ponúk.“

Posúvajú ma ďalej

Študenti sa s učiteľkou stretávajú po škole vo voľnom čase. Konzultujú vhodné témy na štúdium, čítajú odbornú literatúru, hlavne v cudzom jazyku. Bavia sa s odborníkmi z vysokých škôl a výskumných ústavov, experimenty robia aj v profesionálnych laboratóriách. „V mojom voľnom čase robíme experimenty aj v našom školskom biologickom laboratóriu. Vybavujem ho postupne prostredníctvom grantov, ktoré si napíšem a celé zabezpečím,“ hovorí učiteľka.

„Baví ma práca s mladými ľuďmi, ktorí vás posúvajú ďalej. Nestarnete, aspoň nie tak rýchlo. Ich záujem, snaha, práca a to, že im pomáhate plniť sny, usmerniť ich vývoj smerom k budúcej profesii a posúvate ich limity či hranice stále vyššie, je to, čo ma baví,“ hovorí nadšene o svojej práci učiteľka.

Podpora

Čo sa týka svetových súťaží, mladí Slováci sa ich zúčastnili ako víťazi národného finále Festivalu vedy a techniky AMAVET. Už 18 rokov ho organizuje Asociácia pre mládež, vedu a techniku. S preplatením nákladov im pomohla aj Nadácia Tatrabanky, Slovenské elektrárne či AXE Nadačný Fond v Nadácii Pontis.

S realizáciou projektov im pomáhali viaceré inštitúcie, vrátane Slovenskej akadémie vied, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach alebo Prešovskej univerzity v Prešove.

Životné prostredie

Teraz najčítanejšie