Ako zahrať ten slávny príbeh, aby nekopíroval film? Takto
Diváci si môžu vybrať, či sledujú scénu zvonka alebo detaily na plátnach po bokoch pódia. Ponúkame vám tretiu možnosť, ktorú dostal náš fotograf. Pozrite si inscenáciu Fanny a Alexander v SND zo zákulisia.
„Hľadal som nejaký jednotiaci motív, umeleckú nadstavbu, nechcelo sa mi inscenovať len príbeh v dobových kulisách. Pri čítaní knihy Laterna magika mi to postupne dochádzalo – Bergman prostredníctvom postavy Alexandra rozpráva svoje zážitky a spomienky na detstvo, ktoré pretvoril do veľkej rodinnej ságy,“ hovorí režisér Marián Amsler o novinke, ktorú pripravil pre Slovenské národné divadlo.
Pri návštevách nemeckých divadiel ho zaujali diela režisérov Katie Mitchell a Franka Castorfa, ktorí experimentujú s kombinovaním divadla s filmovými postupmi. A práve princíp „theatre cinema“ sa rozhodol využiť aj on.
Fanny a Alexander (1982) bol Bergmanov posledný a najúspešnejší film. Získal cenu kritiky na festivale v Benátkach, štyri Oscary, Zlatý glóbus aj Cézara. Sága divadelnej rodiny Ekdahlovcov dostala podobu štvordielneho televízneho filmu aj niekoľko divadelných verzií. Tá bratislavská kombinuje historické kostýmy so súčasnými a dej sa odohráva vo dvoch domoch, ktoré publikum vidí len zvonka.
„Vnútri máme kameramanov či malé technické kamery, ktoré sprostredkúvajú dej. Vidíme detaily, tváre, gestá, ruky, rekvizity, celý mikrosvet, ktorý nám normálne divadelné predstavenie nevie ukázať v takomto rozlíšení. V hľadisku máme dve projekčné plátna a divák si môže vybrať – buď vidí rozmazané obrysy postáv cez okná a priezory v domčekoch, alebo zaostrené detaily vnútri,“ hovorí Marián Amsler. A potom je tu tretia možnosť – tú, ktorú máte teraz vďaka naším fotografiám zo zákulisia.
Herci sa podľa režiséra pre celú koncepciu
