Denník N

Pomaľoval Biľaka, oblial Tisa: Extrémisti sa mi vyhrážajú, že Kalmusa treba jedine zabiť

Vyzeralo to, ako keby sudca uznal nutnú obranu, hovorí výtvarník Peter Kalmus.

Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz pred vyše rokom poliali nový pomník komunistického funkcionára Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej červenou farbou a napísali naň sviňa. Občiansky odpor prokuratúra vyhodnotila ak poškodzovanie cudzej veci a žiadala pre nich podmienku a náhradu škody. Sudca obidvoch oslobodil, ale prokurátor sa odvolal. Český historik Petr Blažek, autor posudku v kauze, pre Lidové noviny povedal, že skupina politikov ako Biľak sa obhajovať nemá. Kalmus momentálne čelí ďalším trestným oznámeniam pre vandalizmus za zablatenie Tisových pamätných tabúľ.

V akej rodine ste vyrastali?

V komplikovanej. Otec pochádzal z bohatej židovskej rodiny z Nemecka. Dedko pochopil veľmi rýchlo nebezpečenstvo nacizmu a presťahoval sa do Viedne. Po anšluse utiekli s pomocou majiteľov piešťanských kúpeľov do Piešťan. Otca prenasledovali komunisti už počas štúdia na vysokej škole.

Prečo?

Pre boľševické vedenie bol pre svoj nemecký pôvod triedny nepriateľ. Najprv ho nútili, aby sa vzdal občianstva, potom aby vstúpil do komunistickej strany. Občianstva sa formálne vzdal, ale do strany nevstúpil. Istú dobu pracoval ako kurič a traktorista. K normálnej práci sa dostal nachvíľu počas uvoľnenia režimu.

Otec emigroval po roku 1968 do Nemecka a urobili z neho zločinca, vy ste sa zapojili do undergroundu, podpísali ste Niekoľko viet, boli ste zaujímavý pre Štátnu bezpečnosť.

Otec neemigroval. Zostal v Nemecku a okamžite mu vrátili občianstvo. V Československu ho odsúdili a urobili z neho zločinca. Tým sa začali aj moje problémy.

Štátna bezpečnosť?

Vypočúvala ma štátna bezpečnosť. Chceli, aby som s ním prerušil kontakty a vzdal sa ho. Po maturite mi zamietli prihlášku na Filozofickú fakultu do Prešova. Komunistickí tajní sa o mňa zaujímali aj neskôr, pretože som bol členom džezovej sekcie a stýkal som sa s českým udergroundom.

Predpokladám, že ste sa s ŠtB porozprávali aj po podpise Niekoľkých viet…

Vtedy sa nestalo paradoxne nič. O chvíľu prišiel november.

Ste umelec na voľnej nohe. Vyštudovali ste nejakú umeleckú vysokú školu?

Chvíľu som bol na Fakulte umení v Brne, ale pre názorové nezhody som štúdium nedokončil.

https://www.youtube.com/watch?v=Anjkdf58kFM

Nielen mediálne ste zaujali umeleckým cyklom Memento, ktorý ste venovali obetiam holokaustu. Kamienok za každú obeť a všetky pospájané drôtmi. Čo vo vás vyvolalo túžbu zhmotniť smútok?

Uvažovať o niečom takom som začal už v roku 1987. V komunistickom Československu bolo málo informácií o Tisovom Slovenskom štáte. Hroznú pravdu o 70-tisíc obetiach holokaustu som sa dozvedel z vysielania Hlasu Ameriky alebo zo Slobodnej Európy. Uvažoval som nad tým, ako sa s tým vysporiadať ako človek, aj ako potomok židovskej rodiny. Potom mi napadali kamienky, ktoré sú na židovských cintorínoch. Postupne som ich uväzoval do mosadzného drôtu.

Koľko ste obalili kamienkov, a ako dlho to trvalo?

Dvadsať rokov. Dennodenne približne hodinu, dvanásť až pätnásť kamienkov. Je ich 80-tisíc. Počty obetí holokaustu boli rôzne, tak som si povedal, že radšej o desaťtisíc viac, ako o jeden menej.

Neskôr ste sa rozhodli protestovať neumelecky. Pri odhaľovaní Kulichovho Svätopluka ste sa odeli celý do červeného, neskôr ste hádzali toaletný papier na bustu Jánosa Esterházyho a o štyri roky ste spolu s Ľubošom Lorenzom natreli Biľaka na červeno. Je v tom istá dávka umeleckého exhibicionizmu. Prečo takto? Nestačilo vám urobiť niečo podobné ako Memento, ale pre obete komunizmu?

Nie. Rozhodnutie bolo rýchle a spontánne. Nechceli sme sochu zničiť, len pošpiniť. Niečo urobiť! Zákon zakazuje propagáciu zločineckých režimov, ako je komunizmus a fašizmus a v Krajnej Bystrej došlo k jeho porušeniu. Chceli sme rozprúdiť diskusiu, a to sa nám aj podarilo. Za ten nápis sviňa by som sa chcel ospravedlniť zvieratám a všetkým milovníkom zvierat, pretože Biľak je vlastizradca, zločinec a morálny vrah.

Ako vznikol nápad pomaľovať Biľaka? Sedeli ste doma v obývačke a povedali ste si, červený by bol krajší?

V televízii išla správa, že zločincovi Biľakovi odhalili sochu s veľkou slávou. Ja som v živote nemal, nemám ani nebudem mať televízor, ale niekto to zdieľal na sociálnej sieti. S Ľubošom Lorenzom sme sa skontaktovali a uvažovali sme, čo je možné urobiť a zohnať o deviatej večer. Ľuboš našiel v garáži starú červenú farbu, sadli sme do auta a vyrazili sme do Krajnej Bystrej. Červená je symbolom krvi a neskutočného vraždenia komunistických režimov. Niektoré zdroje odhadujú, že ich môže byť po celom svete sto miliónov.

Čo sa dialo potom? Vyšetrovanie, vypočúvanie? Čo sa vás pýtali?

Pýtali sa nás na rôzne veci. Nič sme nezatajovali, rovno sme sa priznali. Potom prišlo trestné oznámenie a ďalšie výsluchy.

Obžalovali vás. Z čoho?

O niekoľko mesiacov som sa dozvedel, že prokurátor chce podať obžalobu 17. novembra, na výročie revolúcie. Podal ju o deň skôr, pretože na druhý už bol štátny sviatok. Obžaloval nás z poškodzovania cudzej veci a škodu odhadli na 3500 eur.

Ako ste to vnímali? Predpokladám, že červeného Biľaka ste považovali za akt spravodlivosti.

Perzekúcia. Chvíľu bola ešte nádej, že sudca to zastaví, ale nestalo sa. To, čo sme urobili, bol akt nutnej obrany. Keď niekto vidí trestný čin, mal by mu zabrániť a my sme to s Ľubošom urobili.

Ako to vyzeralo počas pojednávaní v súdnej sieni? Komunisti si z toho urobili performance? Vykrikovali „Nech žije socializmus“ a podobne…

Bolo to rušné. Sudca niekoľkých komunistov vykázal z pojednávania. Vykrikovali, kašľali, tlieskali. Atmosféru umocňovalo strašné dusno.

Nakoniec ste sa nedostali do basy. Sudca vyhodnotil vaše konanie ako priestupok. Čím argumentoval?

Vyzeralo to, ako keby uznal nutnú obranu.

Prokurátor sa odvolal.

Áno. Môže byť ďalšie pojednávanie, alebo krajský súd potvrdí priestupok. Ale ani s tým nesúhlasíme. Sme absolútne nevinní.

Povedali ste, že aj dnes by ste vyrazili s Lorenzom do ulíc, a urobili to isté so sochou ktoréhokoľvek zločinca.

Povedal som to pred rozsudkom, lebo komunisti nás obviňovali, že sme to vtedy urobili ako fašisti, po tme. Hneď po zrušení obžaloby sme išli zapáliť sviečky obetiam sovietskej okupácie a niekto Biľakov pomník oblepil páskami. Tentoraz sme to neboli my, ale samozrejme s tým súhlasíme.

Nedávno ste sa venovali aj Tisovi.

Hneď po oznámení výsledkov volieb, keď Kotlebova fašistická strana získala kreslá v parlamente, sme obliali blatom pamätné tabule a názvy ulíc v Oščadnici, Varíne, aj Ďurčanského sochu. Tisovi v Čakajovciach som namaľoval rúžom pery a líca. Podali na nás trestné oznámenie za vandalizmus.

Minula sa vám hnedá farba, alebo peniaze na pokuty?

Chcel som urobiť gesto, ktoré Tisových obhajcov rozzúri viac ako kýbel hnoja. Na sociálnej sieti zverejnili moju aj Ľubošovu fotografiu aj s adresami. Napísali, že tam môžu smerovať listy, ale zámer je úplne iný a evidentný.

Máte strach?

Neobávam sa, ale intuitívne si myslím, že sa niečo stane. Už na mňa niekoľko razy zaútočili komunisti. Extrémisti sa mi vyhrážajú na internete, že mi vykopú zuby, že Kalmusa treba jedine zabiť a na druhý deň, že škoda náboja, treba ho zaživa zakopať. Myslím si, že polícia a prokuratúra sa zobudia len vtedy, keď sa niečo stane.

Biľak, Tiso, Ďurčanský. Máte ešte nejaké sochy na zozname?

Nie. Momentálne neplánujem podobné akcie. Začal som debatovať s mladými o fašizme a komunizme. V tom vidím aktuálne zmysel. Ale ak by sa objavila ďalšia socha, tak určite zareagujeme.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Teraz najčítanejšie