Washington Post
Píšu Lizzie Johnson a Kosťantyn Chudov, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Chlapec z Mariupola ešte nebol pripravený ísť sám na autobusovú zastávku, a tak sa krátko pred ôsmou hodinou ráno vydal do školy so svojou babičkou. Natiahol sa po jej ruke, preplietol si s ňou prsty a nenápadne si odpil z jej kávy.
Ilľa Matvijenko má takmer trinásť rokov, no stále sa ľahko stráca. Od chvíle, keď mu matka vykrvácala v náručí po ruskom ostreľovaní, prešli tri roky. Tri roky odvtedy, čo ich sused Ilľovej matke vykopal hrob do zamrznutej zeme na dvore. Tri roky od chvíle, keď chlapca našli ruskí vojaci a odviezli ho hlbšie do okupovaného Donbasu, kde ho pripravovali na adopciu.
Tam sa z neho takmer stal iný chlapec: ruský.
Až kým ho jeho stará mama Olena Matvijenková nespoznala na krátkom ruskom propagandistickom videu. Ilľov prípad sa stal výnimočným testom toho, či a ako môže Ukrajina priviesť späť svoje unesené deti. Cesta za ním zaviedla Olenu cez štyri medzinárodné hranice hlboko do Ruska.
„Nenašla by som ho, keby som nevidela to video,“ povedala nám 64-ročná Olena počas troch dní rozhovorov v ich dome v Užhorode na ďalekom západe Ukrajiny. „Teraz by bol v inej rodine. Koľko by si asi pamätal z toho, kým bol?“
Ilľov návrat v roku 2022 po týždňoch strávených v nemocnici na okupovanej Ukrajine ukázal, aké ťažké je prinavrátiť čo i len jedno dieťa – nehovoriac o desaťtisícoch ďalších ukrajinských detí, ktoré sú teraz jednou z ústredných mierových požiadaviek Kyjiva.
Osud deportovaných alebo zmiznutých detí v Rusku spojil amerických politikov, ktorí tlačia na prezidenta Donalda Trumpa, aby sa zasadzoval za ich bezpečný návrat. Medzinárodný trestný súd vzniesol voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho detskej ombudsmanke Mariji Ľvovej-Belovovej obvinenia z vojnových zločinov za ich nezákonný presun – obvinenia, ktoré hovorca Kremľa spochybnil ako „poburujúce a neprijateľné“.
Počas májového stretnutia vo Vatikáne sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obrátil priamo na pápeža Leva XIV. a požiadal ho o pomoc katolíckej cirkvi pri úsilí o návrat detí. Ukrajina chce, aby sa v rámci akejkoľvek mierovej dohody predložil úplný zoznam všetkých detí zavlečených do Ruska a aby sa vrátili do vlasti.
Presný počet nezvestných detí nie je známy.
Najpresnejšie údaje poskytovala organizácia Conflict Observatory patriaca pod humanitárny výskum Yaleovej univerzity. Tá však od 1. júla ukončí svoju činnosť kvôli Trumpovmu škrtaniu federálneho financovania. Doteraz organizácia overila, že najmenej 19 500 detí bolo násilne deportovaných z okupovaných oblastí Ukrajiny, nasmerovaných do prevýchovných táborov alebo adoptovaných ruskými rodinami.
Rusko vymazalo ich identitu.
Skutočný počet je podľa vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov pravdepodobne oveľa vyšší, ale nedá sa dokázať kvôli zlému vedeniu záznamov. „Možno je ich 50-tisíc, možno 100-tisíc. Možno ešte viac. Tieto informácie nám môže poskytnúť len Rusko,“ vraví Mykola Kuleba, bývalý detský ombudsman Ukrajiny a šéf neziskovej organizácie Save Ukraine.
Za tri roky od začiatku veľkej vojny sa domov vrátil len malý zlomok z nich – približne 1300 detí – v rámci dohôd sprostredkovaných Katarom, Spojenými arabskými emirátmi a Svätou stolicou, ako aj počas tajných záchranných misií vedených dobrovoľníkmi.
Pokrok je pomalý a bolestivý, pretože Rusko „mení ich mená a miesta a dátumy narodenia“, hovorí Daria Zarivna, poradkyňa šéfa Zelenského štábu, ktorá vedie ukrajinskú iniciatívu Bring Kids Back UA. „Všetky väzby sú preťaté.“
Roztápali sneh, aby sa mali čoho napiť
Keď Olena na jar 2022 prvýkrát priviedla Ilľu domov do Užhorodu, spával so zapnutým svetlom a dokorán otvorenými dverami izby. Sirény a hlasné zvuky ho desili. V škole mal štyroch kamarátov, ale bál sa, že nikto nepochopí
