Timothy Garton Ash
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite a autor knihy Domoviny
Nabudúce, keď budem počuť, ako nejaký dychtivý moderátor opäť hovorí o vyhliadke na „dohodu“, ktorá ukončí vojnu a v rámci ktorej sa Ukrajina „vzdá územia za mier“, budem chcieť znovu sedieť s Adeline. S Adeline, ktorá mi minulý týždeň vo Ľvive ukázala na mape svojho telefónu svoj stratený dom v Rusmi okupovanej Novej Kachovke, meste hneď za riekou Dnipro. „Pozri sa,“ povedala so slzami v očiach, „tu na tejto satelitnej snímke môžeš vidieť ekologickú katastrofu, ktorá nasledovala po zničení kachovskej priehrady Ruskom v roku 2023.“ Potom ukázala na miesto, kde snívala o založení malej umeleckej galérie. „Prečo by som sa mala vzdať svojho domu?“ kričala. Ozaj, prečo vlastne?
Nepôjde o mier
Územie okupované Ruskom má rozlohu ako Portugalsko a Slovinsko dohromady. Je ťažké získať presné čísla, ale zrejme tam žije okolo päť miliónov ľudí, zatiaľ čo najmenej ďalšie dva milióny ľudí z týchto území utiekli inde. Na okupovaných územiach čelia Ukrajinci brutálnej represii a systematickej rusifikácii. Tam vonku zostávajú utečencom ako Adeline len spomienky, staré fotografie a kľúče od stratených domovov. Nemali by sme tento monštruózny a stále trvajúci zločin okupácie prekrývať upokojujúcimi rečami o „území za mier“.
Nikto na Ukrajine neverí, že nejaká „dohoda“ ukončí vojnu natrvalo, a to aj keby rokovania nakoniec viedli ku krehkému prímeriu. Nie je to len nejaké „územie“, ktoré Rusko brutálne dobylo, sú to konkrétne domy, rodinné histórie, životy a živobytie miliónov jednotlivých mužov, žien a detí. Ukrajina sa „nevzdáva“ svojho územia o nič viac, ako by som sa ja „vzdával“ svojho auta, ak by mi ho ukradol zločinec a ja by som ho preto nemohol získať späť.
Predovšetkým nepôjde o mier. Nepôjde o spravodlivý mier, keď sa Adeline po oslobodení celého ukrajinského územia bude môcť vrátiť domov, mier s reparáciami platenými Ruskom, mier, po ktorého nastolení sa Vladimir Putin postaví pred haagsky súd. Taký mier je v dohľadnej budúcnosti nedosiahnuteľný. Lenže čokoľvek, čo si vážne zaslúži označenie „mier“, si vyžaduje dosiahnutie trvalej vojenskej bezpečnosti, hospodárskeho oživenia, politickej stability a európskej integrácie na zhruba štyroch pätinách jej suverénneho územia, ktoré Ukrajina stále kontroluje. To bude trvať roky.
