Natália Žáková
Denník N opäť vyráža na cesty po Slovensku, tentokrát do Skalice. Na týždeň sa tam sťahuje časť redakcie, prinesieme odtiaľ desiatky textov, zorganizujeme tam verejné diskusie. Prejdite na samostatnú stránku Denník N v Skalici, kde nájdete všetky články, možnosť odoberať upozornenia na nové články e-mailom či zoznam dátumov verejných akcií.
Mestá Holíč a Šaštín-Stráže toho spája oveľa viac, ako len poloha na Záhorí. V 18. storočí v nich František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, založil významné manufaktúry, ktoré región výrazne povzniesli.
V holíčskej manufaktúre vznikala keramika nazývaná fajansa. Vyhľadával ju najmä cisársky dvor a vysoká šľachta. V Šaštíne-Strážach sa v takzvanej kartúnke vyrábali tkané textílie určené pre široké vrstvy obyvateľstva.
„Boli to najväčšia textilná manufaktúra a manufaktúra na výrobu fajansy na území Slovenska, no významné boli v kontexte celej Rakúskej monarchie. Pre obe manufaktúry platí, že po ich výrobkoch bol obrovský dopyt a s tým súvisela aj ponuka,“ hovorí etnologička Dita Andrušková zo Záhorského múzea v Skalici, ktorá sa zameriava najmä na holíčsku fajansu a ľudové odievanie.
„Obe mali nadregionálny význam, ten efekt trval dlhé roky. Mal nielen veľký ekonomický rozmer, výrazným spôsobom ovplyvnil aj našu materiálnu kultúru. Holíčska fajansa je niečo, čím sa môžeme pochváliť aj vo svete. Je zastúpená aj vo svetových múzeách, majú o ňu záujem zberatelia,“ dopĺňa.
Nebola to náhoda
Vznik manufaktúr v tejto lokalite nie je náhoda. Hlavným dôvodom bola výhodná kúpa Holíčsko-šaštínskeho panstva. Habsburgovci ho kúpili v roku 1736, teda v roku svadby Márie Terézie a Františka Lotrinského, od zadlženého šľachtického rodu Czoborovcov. Proces kúpy bol pomerne zdĺhavý a trval niekoľko rokov.
Po získaní panstva sa František Štefan Lotrinský začal aktívne venovať rozvoju tohto regiónu, a to najmä zriaďovaním manufaktúr.
„Motiváciou bola aj blízkosť Viedne, úrodné polia, lesy a kvalitná hlina. František Štefan Lotrinský bol aj veľmi dobrý poľovník a tu sa mohol venovať aj poľovníctvu. Keď sem z Viedne prichádzali, sprevádzal ich 400-členný dvor spolu so služobníctvom,“ hovorí Romana Fondrková z Turisticko-informačného centra mesta Holíč.
Dita Andrušková zdôrazňuje, že František Štefan Lotrinský bol predovšetkým dobrý podnikateľ, čo sa ukázalo v prípade oboch manufaktúr.
