Dalibor Roháč
Autor je výskumník American Enterprise Institute vo Washingtone
Twitter: @DaliborRohac
Od Dickensových Veľkých nádejí po Balzacove Stratené ilúzie niet tradičnejšieho knižného námetu než príbeh chlapca z chudobných pomerov, ktorý príde do veľkého mesta a urobí kariéru. Zaprie v novom prostredí svôj pôvod? Alebo, naopak, postaví sa medzi elitami za „svojich“ ľudí?
Práve týmto spôsobom rámcuje americký komentátor George Packer v nedávnej eseji v časopise The Atlantic pozoruhodný vzostup viceprezidenta Spojených štátov J. D. Vancea – v tejto chvíli najúspešnejšieho politika svojej (a mojej) generácie.
V hrubých obrysoch je príbeh známy aj na Slovensku vďaka Vanceovej knihe Hillbilly Elegy a rovnomenného filmu Rona Howarda – Vance vyrastá v zložitej rodinnej situácii v hladových dolinách apalačského pohoria. Z kedysi prosperujúcich priemyselných a baníckych miest sa stali komunity bez zjavnej ekonomickej budúcnosti, postihnuté alkoholizmom a inými závislosťami. Ako devätnásťročný sa prihlási do americkej námornej pechoty, s ktorou strávi štyri roky vrátane (nebojového) nasadenia v Iraku.
Odtiaľ ho stíha úspech za úspechom – diplom summa cum laude z univerzity Ohio State a potom právo na Yale, kde padne do oka intelektuálnym celebritám ako Amy Chua, ktoré sa stanú jeho mentormi a podporovateľmi. Stretne tam aj talentovanú manželku, ktorá zo školy zamieri na prestížne koncipientské pozície u sudcov najvyššieho súdu.
Hillbilly Elegy úprimne zápasí s výzvami, ktoré pre mládenca zo skromného prostredia znamenajú skok medzi americké akademické, politické a kultúrne elity. Knihu Vance pôvodne zamýšľal ako traktát
