Komentáre

Denník NMyšlienkový svet pápeža Františka a jeho odkaz je inšpirovaný argentínskou „teológiou ľudu“

Marián BalázsMarián Balázs
5Komentáre
Pápež František. Foto - TASR/AP
Pápež František. Foto – TASR/AP

V inštitucionálnej rovine sa argentínska teológia ľudu zrodila v prostredí komisie zriadenej po Druhom vatikánskom koncile s cieľom preniesť závery koncilu do praxe v špecifickom argentínskom prostredí.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je publicista

„Pápeža Františka vieme lepšie pochopiť iba vtedy, ak poznáme latinskoamerickú cirkev (…) a ak poznáme argentínsku teológiu,“ povedal pred časom popredný (a v súčasnosti asi najvplyvnejší) argentínsky teológ Carlos María Galli.

V učení, vyjadreniach a postojoch pápeža Františka sa odzrkadľovala jeho argentínska skúsenosť. Súčasťou tejto skúsenosti bola aj argentínska verzia latinskoamerickej teológie oslobodenia, tzv. teológia ľudu. Práve toto myšlienkové a teologické pozadie je kľúčové pre porozumenie Františkových postojov.

Pre lepšie porozumenie kontextu by bolo potrebné rozviesť, čo je teológia oslobodenia a prečo vôbec vznikla. A tiež aké nedorozumenia sa s ňou spájajú. To však presahuje priestorové možnosti i obsahové zameranie tohto textu.

Argentínska teológia ľudu

Argentína je silne imigrantská krajina, kam v 2. polovici 19. a 1. polovici 20. storočia prišlo takmer sedem miliónov prisťahovalcov. Najpočetnejšou komunitou boli Taliani. Prisťahovalci pochádzali zväčša z katolíckych prostredí, preto tu cirkev zohrávala dôležitú úlohu v ich integrácii. Aby im dokázala čo najviac pomôcť a neriskovala útoky proti nim, bola voči vládnym elitám zdržanlivá, a to aj v časoch vojenskej diktatúry.

O mnohých kňazoch, ktorí denne prichádzali do styku s bežnými ľuďmi a ich príbehmi, utrpením a bolesťou najmä v časoch diktatúry, však bolo známe, že sú voči takejto vládnej moci nesmierne kritickí. Preto boli pre vojenskú moc podozriví z podpory opozície a mnohí z nich napokon perzekvovaní a skončili vo väzení.

Kontakt s veriacimi ľuďmi uprostred ich utrpenia a protivenstiev sa stal základom pre argentínsku verziu teológie oslobodenia, tzv. teológiu ľudu. Títo kňazi zviditeľňovali cirkev nie takú, ktorá len jednosmerne učí a vyžaduje poslušnosť jej učeniu, ani cirkev dogmatickú, ale cirkev, ktorá vykročila zo svojej ulity, poza hranice svojich štruktúr, medzi ľudí a s ľuďmi, v praktickej solidarite. Cirkev, ktorá sa opiera o vieru ľudu v kontexte miestnej kultúry a historickej skúsenosti.

Termíny ako viera ľudu a teológia ľudu sú tu dôležité. Nejde tu o ľudovú religiozitu, akú vidíme napríklad v rurálnom prostredí na Slovensku. Ide o praktickú religiozitu a spolu s ňou o praktickú teológiu, ktorá:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.