Po pseudosúboji Mihál – Sulík
SaS má našliapnuté stať sa ďalšou slovenskou stranou, ktorá stojí a padá so svojím prvým predsedom.
Ak Jozef Mihál a jeho podporovatelia nezopakujú to, čo prvý Sulíkov vyzývateľ Jozef Kollár a jeho skupina, zostane najnovšie dianie v SaS v pamäti ako celkom podarená fraška.
Vzhľadom na výsledok volieb Mihál dosť nepochopiteľne a zároveň nepresvedčivo ohlásil kandidatúru na predsedu. Sulík sa vzdal postu a pochopiteľným, i keď machiavelistickým predsunutím voľby začal protiútok. O krátky čas sa obaja aktéri konečne stretli, aby na druhý deň na spoločnej tlačovke Mihál oznámil, že na základe vlastného rozhodnutia kandidovať nebude.
Ale aj fraška ukázala na niekoľko sporných momentov. Prvým zostáva výsledok parlamentných volieb. Hoci SaS dosiahla pod Sulíkovým vedením historický úspech, nikto nikdy nezistí, nakoľko to bolo dané aj tým, že sa k nej priklonili voliči, ktorí ju chceli zachrániť pred pádom pod hranicu zvoliteľnosti, kde sa strana dlho pohybovala. Väčšia pokora by teda predsedovi neuškodila.
Dôležitejšie je, že osoba Richarda Sulíka bude aj naďalej vyvolávať spory v strane i mimo nej. Po neúspešnom vyjednávaní o zostavení vlády sa predseda s bizarným vysvetlením, že to strane prospieva, stiahol do Bruselu. Otázkou zostáva, aký veľký koaličný potenciál, a teda možný vplyv na riadenie krajiny bude mať v budúcnosti strana so vzdialeným a veľmi vyhraneným šéfom. Rizikom je aj to, že v SaS zatiaľ nevidno nikoho, kto by stranu mohol viesť po Sulíkovi (Mihál to zjavne nie je), a tiež to, že sa v nej dá pre zanedbateľnú členskú základňu takmer všetko vyriešiť v rámci uzavretej facebookovej skupiny.
Mihál poukázal aj na to, že mnohí liberáli nad SaS krútia nosom. Je to oprávnená výčitka. Kto si spomenie napríklad na to, s akým programom strana vstupovala do volieb 2010, musel krútiť hlavou napríklad už pri hlasovaní o registrovaných partnerstvách, ktoré predseda nestihol. Utečenecká kríza zas naplno ukázala, že liberalizmus SaS sa končí na slovenských hraniciach, a Sulíkovo hodnotenie Kotlebu len potvrdilo, že dokáže vypočítať všetko, až na kontext, v ktorom sme sa po voľbách ocitli.
Politika nie je práve najkrajšie remeslo. Do veľkej miery v nej ide aj o získanie a udržanie moci, čo sa nedá robiť v rukavičkách. No SaS má po pseudosúboji Mihál – Sulík zjavne našliapnuté stať sa ďalšou slovenskou stranou, ktorá stojí a padá so svojím prvým predsedom. Škoda. Ani nie tak pre jednu stranu, ale pre slovenskú politiku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
