Denník N

Šéf odborárov chválil Kiu. Že im poslala 100-tisíc, si nechal pre seba

Foto - TASR
Foto – TASR

Odborárskym predákom neposielal peniaze len Samsung, svoj príspevok v roku 2011 venovala aj žilinská automobilka.

Emil Machyna, šéf vplyvného Odborového zväzu KOVO, sa zvyčajne neobáva ísť do stretu s veľkými firmami. Pokiaľ hrozia prepúšťaním alebo nútia robotníkov pracovať v drsnejších podmienkach, rád zamestnancov verejne podporí.

Občas však Machyna firmy aj pochváli. V lete 2010 sa v novinách zastal žilinskej automobilky Kia a jej subdodávateľa, spoločnosti Mobis. „V žilinskej Kii aj spoločnosti Mobis sme sa napríklad vedeli dohodnúť na založení odborov,“ povedal vtedy Machyna.

Odborár si však už neskôr nechal pre seba, že Kia aj Mobis poslali jeho Odborovému zväzu KOVO nemalé financie. Podľa neverejnej správy o hospodárení zväzu za rok 2011, ktorú má Denník N k dispozícii, venovali obe kórejské firmy „príspevok na činnosť“ vo výške 109-tisíc eur. „Príspevok je ako z našej strany, tak zo strany spoločnosti Mobis platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ uvádza v spoločnom stanovisku hovorca Kie Jozef Bačé.

Táto doposiaľ neznáma transakcia je len ďalším príbehom pri rozkrývaní financovania najdôležitejšieho odborárskeho zväzu. Denník N už minulý týždeň popísal, že OZ KOVO prijal podobnú čiastku od kórejskej firmy Samsung, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Tá v roku 2013 odborárom poslala 156-tisíc.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Dokumenty navyše ukázali, že o niečo menšiu čiastku poslal Samsung aj v roku 2011. „Je to ukážkový stret záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ hovorí napríklad bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS).

Príspevok na kanceláriu

Zatiaľ čo Samsung i Machyna sa rozhodli k vzájomným vzťahom mlčať, automobilka Kia okomentovala príspevok aspoň všeobecne. Podla hovorcu Jozef Bačého ide o financie určené na „pôsobenie zástupcov zamestnancov v spoločnosti“. „Tento príspevok je platený v zmysle slovenskej legislatívy,“ zopakoval Bačé.

Otvorenejší je šéf podnikových odborov automobilky Kia Miroslav Chládek.

Podľa neho si Kia touto cestou okrem iného zabezpečuje, že odborári budú sídliť mimo areálu fabriky, aby mali horší prístup k robotníkom. „Kia má veľký problém s tým, aby sme mali kanceláriu priamo v závode,“ rozpráva Chládek.

Časť príspevku pre OZ KOVO konkrétne poslúži na zaplatenie kancelárie v Dome odborov v širšom centre Žiliny, ktorá je od samotnej fabriky vzdialená niekoľko kilometrov. „Kia hovorí, že nemá vhodné priestory vo svojom areáli, preto nám hradia kanceláriu v meste,“ približuje Chládek.

Zákon to podľa Chládka umožňuje. „Radšej obetujú peniaze na platbu priestorov, aby som nebol tak na očiach. Dlhodobo sa to snažíme zmeniť,“ dodáva.

Jeho slová potvrdzuje i spomínaná správa o hospodárení OZ KOVO. Podľa nej spoločnosti Kia a Mobis v roku 2011 najprv poslali čiastku 109-tisíc bratislavskej centrále. Tá následne vyčlenila 14-tisíc eur, ktoré spätne dostali podnikoví odborári v Kii. „Tieto peniaze pokrývajú napríklad prevádzku kancelárie i môj plat,“ dodáva Chládek.

Ďalších 1400 eur získali odborári z partnerskej firmy Mobis. Zvyšok zostal v rozpočte OZ KOVO.

Odcudzení odborári

Podľa Chládka je takéto financovanie zakotvené i vo formálnych zmluvách. „Viem, že je uzavretá dohoda medzi OZ KOVO a automobilkou Kia o sociálnom zmieri, ktorej súčasťou je i sponzorstvo,“ dodáva Chládek.

Kia sa k otázkam, z čoho vypočítala spomínaný príspevok, nevyjadrila. A nie je jasné ani to, či takéto platby prebiehali opakovane, podobne ako v prípade Samsungu – v správe OZ KOVO za rok 2013 už totiž Kia spomínaná nie je.

Takéto pomery pritom nie sú úplne typické. „Rozhodne nemôže byť v poriadku, ak odborári sídlia mimo firmy. Bežným zamestnancom sa tak odcudzujú a nemôžu s nimi dostatočne komunikovať,“ hovorí sociologička Monika Čambáliková zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa dlhodobo zaoberá odbormi.

Foto -TASR
Foto -TASR

 

Napríklad odborová organizácia bratislavského Volkswagenu sídli priamo v areáli automobilky a peniaze od firmy nedostáva. „Naša organizácia je financovaná len a výlučne z príspevkov našich členov – odborárov,“ hovorí predseda organizácie Zoroslav Smolinský.

Dva kórejské príbehy

Denník N sa zameral na financovanie Odborového zväzu KOVO pre podozrenie, že vybrané firmy prostredníctvom príspevkov môžu kupovať náklonnosť odborárov.

Predovšetkým v prípade Samsungu, ktorý má fabriky vo Voderadoch a v Galante, unikali do médií anonymné sťažnosti tamojších robotníkov, že pracujú v nedôstojných podmienkach. Naproti tomu miestni odborári boli v týchto podozreniach dlhodobo pasívni.

Je však potrebné povedať, že situácia v automobilke Kia, ktorá patrí spolu so Samsungom medzi najdôležitejších slovenských exportérov, je výrazne odlišná.
Tamojší zamestnanci majú napríklad vyjednané kolektívne zmluvy, ktoré im zaručujú niektoré štandardy nad rámec bežného zákonníka práce.

Naproti tomu odbory v Kii sú pomerne aktívne. Podľa Chládka majú stovky členov, čo im vo fabrike, ktorá priamo zamestnáva 3800 ľudí, dáva istú silu. Pred dvoma rokmi, aby dosiahli svoje požiadavky, dokonca vyhlásili štrajkovú pohotovosť. „S odborármi sa pravidelne stretávame, poskytujeme im dohodnuté informácie a zároveň od nich prijímame návrhy na zlepšenie, ktoré podľa možností realizujeme,“ približuje hovorca automobilky Jozef Bačé.

Odbory síce nemajú sídlo vo fabrike, ale podľa hovorcu existuje niekoľko možností, ako môžu zamestnanci prípadné sťažnosti posielať ďalej. „Už od roku 2005 máme zavedený systém na spracovanie podnetov. Zamestnanci majú k dispozícii napríklad poradenské miestnosti, dokonca aj schránky na anonymné podnety,“ dodáva Bačé.

Šéf podnikových odborov Chládek je navyše pre svoju funkciu uvoľnený a môže sa naplno venovať odborárskej práci. To potvrdzuje aj on sám. „Áno, mám napríklad voľný prístup na pracoviská, lenže to som si musel sám vyboxovať,“ hovorí Chládek, ktorý odbory Kie vedie od roku 2009.

Napriek tomu však ani pomery v kórejskej automobilke nie sú idylické. Podľa Chládka napríklad vedenie firmy zvykne znižovať počty ľudí na montážnych linkách, čím je na zostávajúcich robotníkov vyvíjaný väčší tlak. „Prácu, ktorú predtým robilo napríklad 45 ľudí, teraz robí 40 ľudí. Chcú mať jednoducho viac muziky za menej peňazí,“ hovorí Chládek.

Týmito podnetmi sa už zaoberali aj inšpektoráty práce a momentálne ich riešia aj manažéri Kie. „Zaoberáme sa všetkými podozreniami a sťažnosťami, ktoré nám prezentujú odborári, a spolu s nimi individuálnymi sťažnosťami zamestnancov,“ ubezpečuje hovorca automobilky Bačé.

Prezieravý postup?

OZ KOVO funguje oficiálne ako občianske združenie, ktoré nemá povinnosť zverejňovať svoje financovanie. Čo predseda zväzu Emil Machyna aj využíva. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ tvrdí Machyna.

Na otázku, či má jeho centrála pravidlá, od koho môže prijať peniaze, už odpovedať nechcel.

Foto N-Daniel Vražda
Emil Machyna. Foto – TASR

Samotný fakt, že OZ KOVO dostáva financie od veľkých firiem, pritom nemusí byť a priori problém. „Zamestnávatelia a odbory nemusia vždy stáť proti sebe, ako sa to na Slovensku často prezentuje. Obe strany môžu mať spoločný záujem o svojich zamestnancov a môžu sa legitímne dohodnúť i na financovaní,“ hovorí sociologička Čambáliková.

Aj zákon, ktorý schválila Ficova vláda, ponúka možnosť, že firma bude priamo odborárom platiť, ak sa tí budú napríklad venovať odborárskej práci vo voľnom čase.
Podľa Čambálikovej je podstatné skôr to, na čo odborová centrála peniaze použije.

„OZ KOVO je jediný aktér, ktorý u nás dokáže dostať ľudí do ulíc. Pokiaľ by si financie nechával napríklad na organizovanie prípadných štrajkov, môže to byť celkom prezieravé,“ vysvetľuje.

Rozpočet OZ KOVO, ktorý napríklad v roku 2013 dosiahol výšku 1,8 milióna eur, dnes tvoia prevažne členské príspevky. Centrála z týchto peňazí financuje niekoľko svojich metodických centier, ktorých služby môžu využívať aj bežní odborári. „Nám poskytujú veľmi cennú pomoc, keď potrebujeme niečo vydiskutovať,“ hovorí napríklad šéf odborov v Kii Miroslav Chládek.

Lenže podrobnosti, na čo všetko OZ KOVO rozpočet využíva, neprezrádzajú ani neverejné správy o hospodárení. Z dokumentov je možné vyčítať len toľko, že napríklad v roku 2013 smerovala hlavná časť výdavkov na mzdy odborárov a príspevky miestnym organizáciám, odpisy majetku a na „ostatné služby“.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie