Sedem vecí, ktoré ma naučili tri mesiace cestovania po Európe bez auta

Od polovice júna do polovice septembra minulého roka som sa s batohom presúvala po mestách a dedinách západnej a severnej Európy. Prešla som desať krajín, zhruba tridsiatku miest.

Neviem šoférovať, jazdila som vlakmi a autobusmi. Verejnú dopravu mám rada, stretnem tam miestnych a spoznávam krajinu z inej perspektívy. A ukazuje aj, aké veľké rozdiely v nej môžu byť. Napríklad Francúzsko má na hlavných tratiach skvelé vlaky, ale keď sa chcete autobusmi presúvať po Normandii a plážach, kde sa vyloďovali spojenci, treba sa pripraviť, že spoj jednoducho nepríde.

Počas cesty som sa naučila niektoré veci, ktoré môžu aj ostatným pomôcť pri plánovaní alebo užívaní si dovolenky, aj keď ide o subjektívne zážitky.

1. Ako stráviť čas medzi miestnymi a nachvíľu nebyť turistom

Rovno prvá rada tak trochu popiera bežný turizmus. Komunitné akcie často nie sú pre turistov, ale práve na nich dobre spoznáte, ako naozaj žijú miestni.

Toto spojenie sa nám podarilo v Kodani, kde sme našli Absalon. Bývalý kostol, dnes komunitné centrum, kde si môžete kúpiť lístok a spoločnú večeru miestnych aj turistov. Stála nás 14 eur, čo je na kodanské pomery skvelá cena – v tom je predjedlo, hlavné jedlo aj dezert.

Pri našom stole sedeli najmä ľudia, ktorí sa do Kodane prisťahovali za prácou, a teraz ich prišli navštíviť mamy či sestry. Absalon je miesto pre lacnejšiu večeru, ale aj miesto, kde sa stretávajú mladí, premietajú sa tu filmy, môžete si zahrať hry alebo prísť na hodiny jogy či tanca.

Druhý tip je tiež z Kodane. A tiež z kostola. Vo štvrti Vesterbro je uprostred vnútrobloku obytných domov tehlový kostol. Pred ním sú lavice a malá krčma. Volá sa uKirke – kostol pre mladých. Vnútri vás neovanie klasická kadidlová vôňa známa z iných chrámov. Namiesto lavíc tam majú pohovky a kreslá, pri oltári je veľká naružovo namaľovaná hlava Krista a bar, kde si môžete kúpiť pivo.

UKirke je alternatívny kostol, ktorý sa snaží pre mladých vytvoriť bezpečný priestor. Aj keď tam idete len nachvíľku nakuknúť, môže sa pri vás pristaviť nižší muž s bradou a mnohými prsteňmi na rukách. Gabriel je kňaz z Rumunska, ktorý sa presťahoval do Dánska, lebo mal na svet liberálnejší pohľad ako cirkev uňho doma. Naučil sa po dánsky a dnes sa venuje mladým ľuďom v tejto štvrti.

Doniesol mi z baru pivo a hodinu sme sa rozprávali o živote v Dánsku a Kodani, o mladých, ktorí sa nemali kde hrať s rovesníkmi, a aj o tom, ako jeho aktivity vníma cirkev či ľudia, ktorí bývajú v susedstve. UKirke je centrom komunity, večer sedí na schodoch kostola alebo v jeho okolí veľa ľudí – mladých aj starších, deti sa hrajú na ihrisku vo vnútrobloku. Raz za mesiac je tu aj malý trh s domácimi potravinami a oblečenie, ktoré susedia vytriedia. A kňaz Gabriel vás môže zavolať napríklad aj pozerať s miestnymi majstrovstvá sveta vo futbale.

No a silu komunity môžete zažiť aj v menšom – napríklad keď nejdete bývať do hotela, ale k niekomu do bytu. V nemeckom Norimbergu nás ubytovala u seba Graciela – milá staršia pani, ktorá sa tam presťahovala z Buenos Aires. Zostala jej voľná izba po tom, ako sa odsťahovala jej dcéra. Malý pes Nacho ma vždy vítal, akoby ma poznal roky. Graciela s prenájmom len začínala, boli sme druhí nájomníci.

Mala tak trochu obavy, nakoniec sme sa zblížili a spolu veľa hovorili o jej živote v Nemecku, v Argentíne aj o veľkých rozdieloch medzi kultúrami strednej Európy a Južnej Ameriky.

2. Pátrajte, čo mesto ponúka zadarmo

Znie to ako z bedekra pre študentov, no bezplatné aktivity vás môžu priviesť k zážitkom, ktoré by vám inak unikli. Napríklad Kodaň vlani v lete spustila program prehliadok pamiatok zadarmo, ak do mesta prídete bez auta.

V mestskej kampani zameranej na zelený turizmus sú aj zelené kajaky (Green Kayak). Cez aplikáciu či web si objednáte na hodinu kajak a za prenájom neplatíte – počas plavby namiesto platby zbierate z mora odpad. Dostanete záchranné vesty, mapu, krátku inštruktáž, veľké vedro, zberače odpadkov a idete na vodu.

Zelené kajaky fungujú vo viacerých, prevažne severských krajinách. My sme doniesli vedro plné do polovice, vylovili sme plnú plechovku piva, polystyrén aj veľa plastových obalov. Postreh, ktorý možno neprekvapí – najviac odpadkov je pri brehoch a okolo lodí.

Ďalší bezplatný tip je z belgického Gentu, kde sme stihli ich najväčší festival na konci júla. Nejde o veľké kapely, skôr o miestnych hudobníkov, niekedy si len partia dievčat skúšajúcich v garáži zapojí gitary a spieva s publikom známe pesničky. Takýmito drobnými akciami žije celé mesto.

3. Slovensko má drahé jedlo a naozaj lacný alkohol

Toto gastronomické pozorovanie sa týka predovšetkým Slovenska, ale naplno si ho uvedomíte, až keď precestujete časť Európy.

Ceny v reštauráciách v západnej či severnej Európe sú veľmi porovnateľné s tými bratislavskými. Ak sú aj niekde trochu vyššie, pri prepočte na priemerný plat to stále vychádza veľmi podobne. Hovorím teraz o bežných reštauráciách s dobrými hodnoteniami, nie o michelinských podnikoch.

Pre predstavu, cestoviny s pestom alebo špagety carbonara, alebo bolognese stáli 18 eur, pizzu na Sardínii sme mali za 10 eur, vo francúzskom Caen v Normandii mali vietnamské Bún bò Nam Bô za 9,50, alebo klasické francúzske jedlá od 10 do 12 eur. A v turistickom centre Gentu sme mali hranolky za 4,50.

Oproti tomu alkohol je na Slovensku ešte stále lacnejší ako v západnej Európe, najmä ak si ho objednáte v bare či v reštaurácii. Napríklad, v Utrechte stálo malé pivo 3,70 eura, lokálne pivo sedem až osem eur.

V Kodani stálo malé pivo od šesť do deväť eur, v Berlíne od 3,5 do piatich eur. Aj preto si mnoho ľudí v zahraničí nakúpi pivo v obchode a potom ho pijú s priateľmi na verejných priestranstvách, kde je to povolené. Zažili sme to najmä v Berlíne a v Kodani.

 

4. Knižnice sú sexy

Na Slovensku knižnice často nepatria medzi miesta, ktoré by ste odporučili turistom.

Viaceré európske mestá z nich urobili centrum diania. Jedným z nich je Aarhus – druhé najväčšie dánske mesto, v ktorom pred desiatimi rokmi otvorili Dokk1 (alebo Dokken) – štátnu budovu, v ktorej je verejná knižnica spojená s kultúrnym centrom. Videli sme tam súťaž v stavaní budov z Lega. Je tam kaviareň, ale aj tiché miesta, kde si môžete čítať alebo pracovať. Dá sa tam hrať aj stolný tenis na stole s knihami namiesto sieťky. A nepotrebujete ani čitateľský preukaz.

V holandskom študentskom meste Groningen v roku 2019 otvorili budovu Forum. Je to kultúrne centrum s veľkou knižnicou, kinom aj strešným barom.

A samozrejme – Kodaň, ktorá knižnici prenechala priestor na nábreží a k čítaniu či pitiu kávy máte aj skvelý výhľad.

5. Architektúra môže zachrániť mesto

Mnohé mestá pracujú na tom, aby svoje priemyselné časti alebo veľké prístavy premenili na miesta príjemné pre život a aj turistov. Vracajú ľudí do dokov a prázdnych tovární. Zapojili architektov a umelcov.

Nemecký Hamburg má takú Labskú filharmóniu (Elbphilharmonie) z roku 2016. Na pamiatkovo chránenej tehlovej budove prístavného skladiska postavili presklenú nadstavbu, ktorá tvarom pripomína hladinu mora. Budovu si môžete pozrieť zvnútra, dá sa ísť aj na prehliadku s výkladom. A ešte vyššia forma zážitku je dostať sa tam na koncert.

Podobným príkladom je aj španielske Bilbao s ich Guggenheimovým múzeom. Bilbao bolo výrazne priemyselné mesto, na turistické centrum Baskicka sa zmenilo v roku 1997, práve po otvorení múzea od amerického architekta Franka Gehryho. Dnes je z neho dominanta mesta. Ešte viac ako výstavy ľudí často láka pozoruhodná budova. Oplatí sa ísť aj dnu, napríklad kvôli expozícii The Matter of Time od Richarda Serra, kde sa môžete poprechádzať vnútri v umeleckom diele.

6. Plánujte – bude to lacnejšie a ľahšie

Je to vždy dilema – plánovať a pevne sa držať toho plánu alebo sa nechať unášať dovolenkou a ostať na objavených miestach tak dlho, ako sa vám páči? Po troch mesiacoch cestovania som viac v tíme plánovanie.

Nie v zmysle mať dopredu danú každú minútu dňa. No komfort cestovania sa vám zásadne zvýši, keď máte zaistené základné veci, ako je ubytovanie (ak nespíte, napríklad, v stane) či dlhšie presuny vlakom a autobusom. A čím skôr plánujete, tým lepšie a lacnejšie možnosti ubytovania aj cesty máte.

V čase masového turizmu dnešných rozmerov sa nemôžete spoľahnúť na to, že na poslednú chvíľu nájdete krásne ubytovanie za rozumnú cenu a ešte v dobrej lokalite. Samozrejme, nie je to vždy platný fakt a aj deň pred príchodom môžete nájsť pekné ubytovanie. Ak však vyberáte ubytovanie skôr, máte omnoho väčší výber.

Ešte zásadnejšie to platí pri lístkoch na vlak a autobus – lebo tie sa jednoducho minú alebo zásadne zdražejú aj o desiatky eur, ak si ich nekúpite v predstihu.

Keď sme napríklad mimo plánu prišli do Paríža, a ešte počas olympiády, bol to super zážitok. Keby sme sa však rozhodli skôr, zrejme by sme našli ubytovanie, kam netreba cestovať hodinu metrom a kde by tiekla aj teplá voda.

Áno, toto bola mimoriadna situácia, na olympiádu prišiel do Paríža „celý svet“. No výrazne obmedzená ponuka ubytovania na poslednú chvíľu je aj na iných miestach, ktoré turisti milujú, my sme to zažili napríklad aj pri spontánnej ceste na Sardíniu.

7. Štadión vás môže príjemne prekvapiť, aj keď nie ste športoví nadšenci

Nie ste doma fanúšikmi futbalu či hokeja, nechodíte na štadióny? Na cestách po Európe to vyskúšajte. Má to často atmosféru, akú inde nenájdete.

V Barcelone som tak náhodou zažila, ako sa Gerard Piqué lúčil s kariérou a spolu s ním asi 90-tisíc ľudí.

Zo Štokholmu sa mi do pamäti vrylo aj to, ako plné hľadisko spieva hymnu klubu a z Bilbaa okrem Guggenheima aj tradičné sendviče zo štadióna. A to je istým spôsobom takisto spôsob, ako sa dostať medzi miestnych.

Ak nemáte radi futbal alebo nechcete platiť drahé lístky, ide to aj inak. Počas olympiády v Paríži sme takto sledovali cyklistické preteky a úplne zadarmo.