Denník N

Ďalší špinavý kšeft v parlamente

Ak chcete získať 76 hlasov na niečo, čo považujete za dôležité, musíte o ne zabojovať.

Autor je predsedom strany Sieť

V roku 2011 sme si s Janou Žitňanskou povedali, že skúsime regulovať rozsah hazardu na Slovensku. Lenže nie zhora, ale zdola. Pripravili sme novelu, ktorá dávala samosprávam možnosť obmedziť výskyt hracích automatov na území obce. A potom sa to začalo, tie špinavé kšefty.

Najskôr, aby sme s tým vôbec mohli ísť von, sme ponúkli možnosť podpísať sa pod návrh predsedovi poslaneckého klubu Pavlovi Hrušovskému. Týmto manévrom sme pre náš zákon dosiahli podporu celého klubu a mohli ho predložiť. Strašné, viem.

Potom, keďže takmer všetci z klubu SaS a viacerí poslanci za SDKÚ-DS a Most-Híd boli proti, som, fuj-fuj, rokoval s poslancami opozičného Smeru-SD Petrákom a Podmanickým, ktorí pre návrh získali podporu dostatočného počtu opozičných poslancov. Vďaka nim prešiel do druhého čítania, v koalícii na to nebolo dosť hlasov.

V záverečnom hlasovaní už som sa na opozičné hlasy spoľahnúť nemohol, takže som sa bol nechať grilovať na poslaneckom klube SaS, na finančnom výbore a na ministerstve financií. Všade som sa, veď to pozná celý národ, krútil, dohadoval, presviedčal, s Vladom Tvaroškom, vtedajším štátnym tajomníkom, som bojoval dva týždne. On za fiškálnu udržateľnosť návrhu, ja za jeho podstatu. Jeden špinavý kšeft za druhým.

A toto celé sme museli dať napriek tomu, že sme Jana aj ja boli vládnymi poslancami, boli sme súčasťou parlamentnej väčšiny. Napokon to prešlo a za tri mesiace účinnosti využilo možnosť obmedziť hazard na svojom území takmer sto obcí. Boli za tým dni legislatívnej prípravy a mesiace tej politickej. Vybehávanie, rokovanie, presviedčanie, naliehanie. Neviditeľná robota, bez ktorej by sme si s Janou síce vedeli spraviť ufňukanú tlačovku, ako nikto nechce podporiť dobrú vec, ale bez ktorej by tá novela skončila hneď v prvom čítaní. Taký je život, keď chcete 76 hlasov pre niečo, čo považujete za dôležité, musíte o ne zabojovať.

Mám za sebou týždne neviditeľnej roboty na tom, aby sa do koncesnej zmluvy na D4/R7 dostala protischránková doložka. Ani zďaleka nie sám, skôr naopak. Moja úloha tu bola skôr na úrovni morálnej a politickej podpory, exekúciu myšlienky zariadili vedenia ministerstva dopravy a NDS. Pre veľa ľudí to, samozrejme, stále bude nula, zero, nič. Ale pre subdodávateľov predstavuje biely zoznam zvýšenú mieru ochrany.

Ponaučenie z toho hraničí s banalitou coelhovských rozmerov: všade, a o to viac v parlamente, dosiahnete to, na čom vám záleží, iba za hranicou vlastnej zóny pohodlia.

Teraz najčítanejšie