„Dcéry nám vzal rovnaký vrah – izraelská okupácia. To je náš spoločný nepriateľ a dôvod, prečo toto robíme. Vzájomný boj a zabíjanie sa musia skončiť, okupácia sa musí skončiť,“ vysvetľuje pokojným hlasom Bassam Aramin.
Bývalý vojak a mierový aktivista Rami Elhanan vedľa neho na gauči súhlasne prikyvuje.
Je zrejmé, že sa poznajú dobre a dlho: počas rozhovoru si jeden druhého doberá, navzájom si dokončujú vety a opravujú nepresné vyjadrenia. Podobných rozhovorov majú za sebou tisíce.
Za ukončenie násilia a vzájomnú dohodu medzi pomyselnými stranami konfliktu spolu v rámci organizácie Rodičovský kruh, ktorá združuje rodičov detí zabitých v izraelsko-palestínskom konflikte, orodujú už vyše 17 rokov.
Na otázku, ako opísali svoj pre niekoho možno prekvapivo blízky vzťah, odpovedajú unisono: sme bratia.
„Naše priateľstvo je založené na vzájomnom rešpekte. Hlavne však zdieľame rovnakú bolesť, ktorá nám umožňuje rozumieť si aj bez slov,“ hovorí sedemdesiatpäťročný Elhanan a Aramin na neho plynule nadväzuje: „Môže sa to zdať zvláštne, že sa kamaráti Palestínčan s Izraelčanom, ale naše priateľstvo presahuje akýkoľvek konflikt. Zdieľame rovnaké hodnoty, na Izraelčanoch a Palestínčanoch nám záleží rovnako. Veríme, že nacionalizmus je druh extrémizmu.“
Viac než čokoľvek iné ich spája neopísateľná bolesť zo straty dieťaťa v konflikte.
Dominika Píhová
Deník N

































