Nezabúdajme, kto je náš politický nepriateľ. Debata o Danielovi Lipšicovi je slepá ulička

Autorka je podpredsedníčka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska

Mal byť Daniel Lipšic špeciálnym prokurátorom? Parlament sa po dlhšom čase vrátil k tejto téme, ktorá opäť vyvolala veľmi živú diskusiu. Dajme však nabok jej formu a zamerajme sa na argumenty, ktoré sme si vypočuli.

Na jednej strane zaznelo, že zvolenie Daniela Lipšica za šéfa špeciálnej prokuratúry bolo správne a nemalo nijaký vplyv na dôveryhodnosť celej inštitúcie – pretože útoky z prostredia Smeru by boli rovnako bezohľadné, nech by Úrad špeciálnej prokuratúry viedol ktokoľvek. Na druhej strane zase bolo počuť názor, že Lipšicovo zvolenie Smeru výrazne „uľahčilo prácu“ a z dlhodobého hľadiska špeciálnej prokuratúre uškodilo, pretože bol dlhé roky aktívnou a výraznou postavou na domácej politickej scéne.

Oba argumenty majú svoje racio. Nevieme však nazrieť do alternatívnej reality, v ktorej by sa šéfom špeciálnej prokuratúry stal jeden z kariérnych prokurátorov bez politických konexií. Preto túto diskusiu nemáme ako uzavrieť a zákonite povedie len do slepej uličky.

Na čom sa zhodneme

Celá opozícia je jednotná v tom, že v ére Daniela Lipšica orgány činné v trestnom konaní konečne nerozlišovali, či vyšetrujú človeka z prostredia koalície alebo opozície.

Daniel Lipšic si dokonca nezávislosť udržal aj vtedy, keď bol za korupciu vyšetrovaný Vladimír Pčolinský, pre neho politicky blízky človek. To si vyžaduje integritu a odvahu, za ktorú si Daniel Lipšic zaslúži úctu a uznanie.

Preto sa musím rázne ohradiť voči obvineniam, že pre Progresívne Slovensko vyšetrovanie káuz z éry Smeru a rovnosť pred zákonom nie sú prioritou. Predseda PS Michal Šimečka opakovane vyhlásil, že Daniel Lipšic robil dobrú prácu, a na škandály vlád Roberta Fica upozorňujeme rovnako ako partneri v opozícii – pozri napríklad kauzu haciendy.

Tvrdiť opak je lož, ktorá nikomu v opozícii nezvýši preferencie. Naopak, zahráva sa s dôverou verejnosti v spoločnú opozičnú alternatívu a poteší akurát tak partiu okolo Tibora Gašpara.

Kto je skutočný politický nepriateľ

Bolo by dobré, keby sme si všetci v opozícii pripomenuli, kto je náš politický nepriateľ.

Dnes nám tu vládnu ľudia, ktorí prišli s jasným cieľom: zneužiť každú inštitúciu, všetku moc a demokraciu na to, aby si pomohli. Aby sa vyhli spravodlivému súdnemu konaniu a zahladili všetky podozrenia z korupcie a ďalšej trestnej činnosti.

Vyvolávať vášne v diskusii o Danielovi Lipšicovi je krok vedľa, kým obžalovaný Tibor Gašpar vedie Národnú radu, obvinený Juraj Gedra je vedúcim úradu vlády a odsúdený Peter Kažimír guvernérom Národnej banky Slovenska. Kým sú ľudia podozriví z trestnej činnosti poradcami premiéra a obžalovaní oligarchovia sa premávajú po úrade vlády.

V najvyšších funkciách štátu sú ľudia, ktorým ide v tejto chvíli len o jedno: dostať sa spod vlastných obvinení. A sú ochotní urobiť pre to všetko. Zdá sa napríklad, že v trestnej veci Tibora Gašpara, s ktorým je zároveň obžalovaných ďalších desať ľudí, medzi nimi aj Norbert Bödör, je dôkazná situácia natoľko konkrétna, že mu nepomôže obyčajná zmena zákona.

Zdá sa, že jedinou cestou, ako sa môže vyhnúť súdu, je dosadenie generálneho prokurátora, ktorý bude ochotný bez odôvodnenia a v akomkoľvek štádiu konania stiahnuť obžalobu. Práve táto motivácia môže riadiť všetky jeho kroky.

Prvoradá úloha opozície

Za tejto situácie je prvoradou úlohou všetkých politických strán opozície poraziť týchto ľudí v riadnych a demokratických voľbách. Zabezpečiť, aby nám tu už nikdy nevládli ľudia, ktorých jediným cieľom je ovplyvniť všetko vo svoj prospech. Keď sa to podarí, bude našou prvou úlohou zostaviť stabilnú vládu, ktorej prioritou bude oživiť právny štát na Slovensku.

Koalícia sa všemožne snaží váhajúcim voličom nanútiť naratív o tom, že nemá alternatívu. Ak v opozícii podľahneme pokušeniu snažiť sa získavať lacné politické body viac či menej nápadnými podpásovkami voči partnerom, len tým koalícii uľahčíme prácu. A to je presný opak toho, o čo by sme sa mali spoločne snažiť.