Denník N

Jedným kolom proti Kotlebovi? Aby sme viac nepomohli Ficovi

Smer začal hovoriť o revolučnom pláne, o ktorom nie je v programovom vyhlásení vlády ani zmienka.

Kým zhodnotíme nápad Martina Glváča, aby sa šéfovia samosprávnych krajov volili iba v jednom kole, skúsme si pripomenúť niekoľko faktov:

1. Keby bolo iba jedno kolo, Fico by bol prezidentom. V prvom kole hlasovania dostal v roku 2014 predseda Smeru 531-tisíc hlasov, o 76-tisíc viac ako Andrej Kiska. V súčasnej situácii, keď oproti jednej silnej ľavicovej strane stojí pravica rozbitá až tak, že časť z nej vliezla do vlády, je jednokolová voľba pre Smer zákonite výhodou.

2. Bratislava ukázala Smeru výhody rozdrobenosti pravice. Zvolenie Milana Ftáčnika za primátora „pravicovej“ Bratislavy bolo pre ľavicu historickým úspechom. A možné bolo len vďaka roztrieštenosti súperov. Ftáčnik v roku 2010 získal 60-tisíc hlasov, Magda Vášaryová 40-tisíc a Ján Budaj 23-tisíc. Víťaz volieb by teda mal dobrú šancu aj v prípadnom druhom kole, ale nič by nebolo isté. Podobne tak v roku 2014 v Starom Meste, kde Gábor Grendel a Táňa Rosová získali spolu 7500 hlasov, ale porazil ich Radoslav Števčík s 4056 (o 25 viac, ako mal Grendel).

3. O župách sa stále hovorí a nikdy sa nič nespraví. Diskusiou o župách sa zatiaľ netreba dať vydesiť – vládna strana sa k nej vracia pravidelne. Po hlasovaní v roku 2013 Fico vravel, že „najlepším riešením pre Slovensko by boli tri samosprávne kraje plus Bratislava“ a že o tom bude rokovať s ostatnými stranami. A nič. S tým súvisí aj ďalší bod:

4. V programovom vyhlásení o tom nič nie je. Keby sa koalícia chystala na obrovskú volebnú zmenu, navyše iba niekoľko mesiacov pred tým, ako sa má hlasovanie uskutočniť, zrejme by bolo dobré zapísať to do základného dokumentu tohto funkčného obdobia. Lenže v žiadnom doterajšom dokumente o tom nebola ani čiarka.

5. Bugár by sa zrejme potešil. Usporiadanie samosprávnych krajov bolo predmetom obrovského sporu za prvej Dzurindovej vlády – hranice krajov aj dvojkolová voľba boli vymyslené tak, aby maďarská menšina mala problém získať väčšinu a aby sa „slovenské“ hlasy mohli spojiť aspoň v druhom kole. V Trnavskom a Nitrianskom kraji tak kandidáti s podporou menšinových strán dokázali viackrát uhrať dobrý výsledok, ale šancu na celkové víťazstvo mali mizivú.

6. Kotleba by vôbec nemusel utrpieť. Martin Glváč vysvetľuje návrh snahou poraziť šéfa bystrickej župy, no vôbec nie je jasné, ako by to malo fungovať. V roku 2013 dostal Vladimír Maňka 61-tisíc hlasov, Kotleba 26-tisíc. V druhom kole klesol kandidát Smeru o asi štyritisíc hlasov, kým jeho súper vystrelil na 71-tisíc. Jeho nárast bol vyšší ako súčet hlasov všetkých neúspešných kandidátov z prvého kola a určite nie všetci voliči Kaníka, Konárika či krajných ľavičiarov prešli k nemu. Víťazstvo mu teda nepriniesla len konsolidácia protiľavicových hlasov, ale aj slabá kampaň Smeru a obrovská mobilizácia nových voličov, ktorí náhle uverili, že má šancu. Nabudúce pôjde s aurou úspešnosti už do prvého kola. Ak malo niekedy druhé kolo zmysel, tak práve teraz, len netreba tak strašne odfláknuť kampaň a reálne sa proti extrému spojiť.

Uvidíme, ako bude nápad so zmenou volieb žiť ďalej. No už teraz pozor na dve veci – pokiaľ ho myslia vážne, treba mať na pamäti, že pomôže najmä stranám koalície a proti extrémizmu nemusí zavážiť nič. Celkom dobre je však možné, že nie je myslený vážne a vytvára len pôdu pre druhý návrh, o ktorom Glváč hovoril – vznik „koaličného“ bloku, ktorý pod vlajkou boja proti extrémizmu pôjde spolu do župných volieb. To by potvrdilo, že tradičné pravo-ľavé delenie politickej scény sa rozpadlo a vládna zostava nie je len výsledkom parlamentnej nevyhnutnosti, ale naozajstného zblíženia Mosta a Siete so Smerom a SNS.

Komentáre

Teraz najčítanejšie