Pamiatka na bigbít bitej aj zbitej generácie

Jednou z prvých lastovičiek mapovania príbehov hudby niekdajšej československej rockovej éry, ktorú pamätníci poznali a poznajú pod označením bigbít, bol „prelomový“ vinylový album Beat-line (1968, Supraphon), ktorého zásadnou inšpiráciou sa stal bezpochyby nezabudnuteľný premiérový československý beatový festival v pražskej Lucerne 1967. O rok neskôr vyšli na vinyle ešte dve EP aj živá nahrávka z decembra 1968 2.československý beatový festival.

To už mala na konte kapela Olympic svoj historicky prvý rockový album Želva, na debute zapracovala aj „hviezdna“ skupina The Matadors a vychádzali zaujímavé single. V bývalom Československu však hrávali v 60.rokoch stovky, možno aj tisícky kvalitných kapiel, z ktorých sa však do nahrávacích štúdií dostali len „ideologicky aj kádrovo“ preverené zoskupenia alebo skutočne tie najlepšie z najlepších, ktoré sa „nedali“ zakázať nijakým spôsobom.

Prebiehala zvláštna doba zamknutých, či privretých dverí (ako to kedysi napísal náš legendárny básnik Milan Rúfus : „básnik privretý doma so svojou poéziou“). Hoci v tomto období vrcholilo „kvetinové“ hnutie hippies, do hudby tých časov sa stále vnárali vplyvy zbožňovanej literárnej scény a turbulentných životov členov „beat generation“ (Alan Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti, Gary Snyder, Gregory Corso etc…). Možno aj preto to bol bigbít „zbitej a bitej“ generácie muzikantov, ktorá sa skoro stala súčasťou popkultúry a svojím spôsobom aj umeleckého undergroundu (hoci dnes tento pojem znie tak trocha „odlišne“).

Spomínané vinylové záležitosti predstavovali malý zázrak. Na skromných plochách totiž predstavili vtedajšiu scénu, hoci náznakovo, vo svojej zvláštnej plnosti s priestorom pre skupiny nielen z Prahy, ale tiež z Brna, Olomouca, Ostravy a Bratislavy. Ich hudba a texty prežili v uznávanej špecifickej kvalite dodnes, čo pripomína aj aktuálne prezentovaný opulentný dvojalbum s obsahom päťdesiatich troch (!) skladieb Beatline 1967 – 1969 (Supraphon 2016), hoci výber mohol byť o poznanie kvalitatívne sýtejší. Ale to je už iná pieseň.

Úvod prvého disku, zloženého výhradne zo štúdiových nahrávok, prináša kombinovaný zvuk čembala (!) s inšpiráciou starej európskej hudby a wescoastových „kalifornských“ vokálov ambicióznej brnianskej kapely Atlantis s „anjelským“ hlasom Hany Ulrychovej (Seď a tiše poslouchej), ktorá sa prezentuje aj s olomouckou kapelou The Bluesmen (tí potom na druhom disku skôr v rovine rhytm´n´blues preliatej džezom : A proto se bojím mít te rád, Mám smutek ve tvářích). V podobnom renesančnom duchu sa prejavujú aj originálni Synkopy 61 (Suita pro J. S. Bacha), cimbál akceptujúci Vulkán, bravúrne harmonizujúci The Rebels (s vlasatým basovým gitaristom Jiřím Kornom), Juventus s Karlom Černochom (Zrcadlo), či zabudnutí zvukoví čarodejníci The Cardinals (na druhom CD pozoruhodné á capella spievané I Believe).

Výnimočná je prítomnosť Vargových a Hammelových Prúdov aj Ursinyho The Soulmen. Škoda, že sa pozabudlo na exkluzívnu a dodnes nedocenenú kapelu Joža Barinu For Meditation.

Prvá časť kolekcie poukazuje aj na veľkého hitmakera s „tenučkým“ hlasom Petra Nováka (najmä Náhrobní kámen a na druhom CD Klaunova zpověď), „čierno“ soulujúceho Michala Prokopa s Framus Five (aj na druhom disku) alebo prekvapujúceho Petra Jandu s Olympicom (Dej mi na klín oči unavený). Pikoškou sú aj skupiny Komety, Crystal, The Matadors a The Colour Images Pavla Sedláčka.

Druhé CD obsahuje prevažne živé nahrávky, ale začiatok obstarávajú dva štúdiové kúsky vtedajšej „supergroup“ gitaristu Radima Hladíka The Blue Effect s krásnym nosový témbrom Vladimíra Mišíka (Sun Is So Bright/I Like The World a Slunečný hrob). Peter Lipa spolu s Blues Five predvádza originálnu transformáciu beatlesovky A Day In The Life aj čundrácky evergreen The House Of The Rising Sun.

Prekvapením pre mnohých môže byť „štekavo“ dravý soul (!) Hany Zagorovej (I Say A Little Prayer, Chain Of Fools) a Marie Rottrovej (Restless), ktoré vtedy spievali v skupine Flamingo. Nájdeme aj položku klasického rock and rollu „rezaného“ s rhytm´n´blues kapely The Samuels Band s Miki Volekom a Pete Kaplanom (Caldonia, Roll Over Beethoven) alebo vcelku vydareného Karla Kahovca s Flamengom (Get Out Of My Life Woman).

Orgie dávnej bigbítovej scény, doplnené množstvom dokumentárnych fotografií, ktoré sa stihli archivovať ešte predtým než nastupujúca potupná normalizácia vyhnala viacerých hudobníkov do emigrácie alebo sprievodných skupín spevákov populárnej komerčnej hudby, sú zásadnou položkou hudobnej histórie niekdajšieho spoločného štátu. Najmä vďaka vylepšenej zvukovej kvalite originálnych nahrávok predstavujú kultúrny prínos nielen pre spomínajúcich ale aj nastupujúcich poslucháčov hudby časov, v ktorých bola melódia a vkus jasným imperatívom.

P.S.
Pre fajnšmekrov niekdajších časov je k dispozícii aj knižka bohemistky z Univerzity Palackého v Olomouci Zuzany Zemanovej (1983) Písňové texty v české populární hudbě 60.let, ktorú vydala jej „alma mater“. Zastúpení sú tam takí textári ako bigbítový Pavel Chrastina (Olympic), muzikálový Vratislav Blažek (Dáma na kolejích, Starci na chmelu) alebo popoví Jan Schneider či Zdeněk Rytíř.

Inou pikantériou je výber z českej pop – music 60. a 70. rokov Czech Up ! Vol. 1 : Chain Of Fools (Vyd. Španielska firma Vampisou/Distrolux, 2016), ktorú zostavili Španiel Inigo Munster a vo Švajčiarsku žijúci Čech Lukáš Machata, ktorý celú záležitosť produkoval, remastroval a graficky upravil. V tomto „guláši“ nájdeme 25 vskutku rôznorodých interpretov od Blue Effectu a Framus Five cez Bezinky, Discobolos, Waldemara Matušku,Viktora Sodomu, Pavla Nováka alebo Helenu Blehárovú až po Mahagon a Jazz Cellulu…

Apropos – nositeľom prestížneho ocenenia Podnikateľ roku spoločnosti EY sa stal najväčší výrobca vinylových platní na svete Zdeněk Pelc z Kladna …