Dejiny umenia sú plné mužov, ženský pohľad objavujeme až teraz, hovorí filmárka Vojtašáková a vyberá päť kníh

„Poézia sa pre mňa stala tým najkrehkejším a najcitlivejším spôsobom reakcie na svet. Zdá sa mi, že prostredníctvom nej dokážem vyjadriť veci, na ktoré nemám úplne bežné pomenovanie,“ hovorí Barbara Vojtašáková, ktorá sa venuje filmovej a literárnej tvorbe.

Okrem toho je druhý rok vedúcou organizačného tímu projektu Medziriadky pre začínajúcich autorov a autorky. „Fond na podporu umenia nám tento rok poskytol iba tretinu zo sumy, ktorú na prípravu letnej školy reálne potrebujeme. Je to frustrujúce vzhľadom na to, ako sa v súčasnosti nakladá s verejnými prostriedkami v oblasti kultúry.“

Barbara v rozhovore zároveň približuje, ako okliešťovanie finančnej podpory vplýva na mladú umeleckú generáciu. „Veľa ľudí v kultúre, nielen ja, pracuje desať-dvanásť hodín denne. Nie je to tak, ako si mnohí bežne predstavujú, že chodíme na kávičky, rozprávame sa a sem-tam niečo spravíme. Ide naozaj o sústredenú prácu, ktorú často vykonávame po večeroch, po nociach, cez víkendy. Súčasná situácia vo mne vyvoláva otázky, či sa to dá znášať dlhodobo.“

Podľa filmárky a poetky je zároveň dôležité, aby na umeleckej scéne dostával priestor ženský hlas. „V slovenskej literatúre máme napríklad Timravu či Margitu Figuli, ale ženskú perspektívu začíname do hĺbky objavovať až teraz.“

Päť kníh od slovenských autoriek

• Deti Hamelnu (Dominika Moravčíková)
• Dôvod na radosť (Soňa Uriková)
• Vlčice zo Sernovodska (Irena Brežná)
• Imunita (Mária Ferenčuhová)
• Svätyne (Dominika Madro)

Pripravujete celovečerný dokumentárny film o duševnom zdraví detí a mladých. Na čo konkrétne sa v ňom chcete s kolegom Petrom Podolským zamerať?

Zvažovali sme, čo ich duševné zdravie najvýraznejšie formuje. Momentálne sú to sociálne siete a nové technológie, ktoré môžu viesť k nesprávnej samodiagnostike ADHD, depresie či úzkosti.

Často sa totiž deje, že im na Instagrame alebo TikToku vyskočí krátke video, v ktorom niekto hovorí o svojich prejavoch duševnej nepohody aj v súvislosti s určitým ochorením. Keď si ho pozrú, algoritmus zaplní ich stránku množstvom ďalších podobných príspevkov, pričom najmä TikTok býva obzvlášť explicitný. Zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví nesprávnym spôsobom môže deti ohrozovať.

Lebo si na základe neodborných opisov pomyslia, že majú nejakú diagnózu.

Presne tak. Čiže prvotné prejavenie záujmu o tému sa dokáže pretransformovať až do toho, že sa s duševnou chorobou alebo ťažkosťou stotožnia. Na základe zobrazovaného obsahu začnú pociťovať úzkostné a depresívne stavy.

Je to veľmi komplexný problém. Teraz sa v súvislosti s mladými ľuďmi používa pojem generácia snehových vločiek. Naznačuje sa ním, že sú precitlivení a majú veľa duševných chorôb, čo však nie je pravda. Množstvo klinicky diagnostikovaných duševných porúch sa až tak nezvýšilo, ale narastá