Marián Balázs
Autor je publicista
Vo svojom reformnom úsilí sa pápež František snažil vytvoriť väčší priestor aj pre účasť žien na riadení cirkvi a vôbec v Rímskej kúrii. Po tom, ako v rámci kuriálnych reforiem do viacerých vedúcich funkcií vymenoval rešpektovaných laikov, pokračoval vymenovaním niekoľkých žien do vysokých funkcií.
Napokon prišiel s dvomi historickými a prelomovými rozhodnutiami: taliansku rehoľníčku a doktorku psychológie Simonu Brambilla vymenoval za prefektku Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a ďalšiu taliansku rehoľníčku Raffaellu Petrini dokonca za prezidentku Pápežskej komisie pre Mestský štát Vatikán a zároveň prezidentku vatikánskeho guvernorátu.
Na vysvetlenie: dikastériá sú súčasťou Rímskej kúrie a majú presne vymedzenú oblasť, ktorú v mene pápeža riadia. Až do nástupu pápeža Františka bolo nemysliteľné, aby vo vedúcich pozíciách boli ženy. Aj predchodcovia Simony Brambilla v uvedenom úrade boli výlučne kardináli. Ak by sme použili politický jazyk, mohli by sme dikastériá prirovnať k ministerstvám. Brambilla je tak vôbec prvou „ministerkou“ v dejinách Vatikánu.
Vatikánska Pápežská komisia je zákonodarným orgánom Vatikánu. No a výkonným orgánom Vatikánu je vatikánsky guvernorát, ktorý dohliada na vládu i administratívu. Guvernorát zahŕňa všetky oddelenia a úrady mestského štátu vrátane múzeí, právnych kancelárií, Vatikánskeho observatória, letného sídla Castel Gandolfo, vatikánskej polície (tá je zodpovedná za bezpečnosť pápeža i celého Vatikánu) atď.
Pod Raffaellu Petrini tak spadá celá zákonodarná aj výkonná moc vo Vatikáne. Opäť keby sme použili politický jazyk, mohli by sme povedať, že Petrini je šéfkou vatikánskej vlády i zákonodarstva. Ešte donedávna niečo nemysliteľné.
Tieto rozhodnutia vyvolali rozruch a bol to ďalší dôvod na kritiku zo strany tradicionalistov a konzervatívcov. V prípade Simony Brambilla dokonca spochybňovali platnosť jej rozhodnutí.
