Autor je predsedom SaS

Nie sú to ani dva mesiace, čo Angela Merkelová vyjednala a Európska únia podpísala dohodu s Tureckom o uzavretí hraníc, o výmene utečencov jeden za jedného a o bezvízovom styku. No už teraz vidieť, ako podstatné časti dohody zlyhávajú, a najmä úplne jasne vidieť, do akej závislosti od tureckého premiéra Erdogana sa Európa dostala.

Celá táto skvelá myšlienka vznikla tak, že síce bolo všetkým úplne jasné, že ak chceme skutočne zamedziť obrovskému prílivu migrantov, musí dôjsť k uzavretiu hraníc. Žiaľ, Angela Merkelová sa stihla zabarikádovať do pozície, že uzavrieť hranice nie je možné, lebo je to v rozpore s hodnotami Únie a nemorálne i neľudské, a tak radšej túto špinavú robotu necháme robiť Turkov. To je síce pokrytecké, ale zároveň akože európske a za to platí Európa Turecku šesť miliárd. Za svoju nemohúcnosť konať.

Toho si je turecký prezident Erdogan plne vedomý a sršiaci sebavedomím to dáva patrične najavo. Opozičných nepohodlných poslancov nechal zbaviť poslaneckej imunity, odmieta zmeniť protiteroristické zákony, na základe ktorých stíha nepohodlných novinárov, a jasne dáva najavo, že ak nebude bezvízový styk, znovu otvorí hranice a pošle migrantov.

To však nie je všetko. Aj podstatná časť dohody, ktorá akože funguje, bola výrazne pozmenená. Ide o výmenu migrantov 1:1. Ak teda niekto prepláva do Grécka len tak a nepožiada tam o azyl, bude deportovaný do tureckého tábora a za to Únia zoberie jedného iného migranta. To má migrantov odstrašiť od ilegálneho prekročenia hraníc. Zatiaľ sa cez tento mechanizmus vymenilo asi 400 Sýrčanov, čiže takmer nič z celkového dohodnutého množstva 72-tisíc ročne, no už teraz vidieť, že podiel ťažko chorých a ľudí s veľmi nízkym vzdelaním je okate vysoký, kým akademici nemajú takmer žiadne zastúpenie.

Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel (číslo 21/2016, str. 83) migrantov určených na takzvané presídlenie (resettlement) štandardne vyberá UNHCR; tu si však Turci vydobyli, že ľudí, ktorí pôjdu do Európy, budú vyberať oni – úradníci z UNHCR môžu akurát pridať pečiatku: nemajú ani právo výberu, ani právo veta. A pred pár dňami Turecko oznámilo, že ľudí s vysokoškolským vzdelaním nebudú cez mechanizmus 1:1 navrhovať vôbec.

A aby sa po Únii „hladšie prerozdeľovalo“, vymyslela si Komisia mučiaci nástroj – pokutu 250-tisíc eur za každého neodobratého migranta. Tak si teda predstavme situáciu na Slovensku: povedzme, že pod hrozbou pokuty nakoniec nejakých migrantov prijmeme a môžeme ich začať vzdelávať alebo liečiť. Jasné, nie každého, ale predsa len „podozrivo veľa prípadov“. Lenže zdroje v zdravotníctve a aj v školstve, ako to tak po rokoch rozkrádania býva, sú výrazne obmedzené. Z toho nutne a automaticky vyplýva, že menej liečby a menej vzdelania sa dostane napríklad dôchodcovi, ktorý má odrobených 40 rokov, alebo mládežníkovi, od ktorého je reálny predpoklad, že tých 40 rokov v duchu medzigeneračnej solidarity odrobí. Napríklad sa predĺžia čakacie lehoty alebo sa zníži počet miest na školách.

Na takýchto konkrétnych a reálnych príkladoch vidieť, aká zničujúca je politika Únie a ako sa nám európske elity snažia vsugerovať, že toto je správne, lebo to sú európske hodnoty. Ostáva už len dúfať, že nakoniec to turecký prezident s tým sebavedomím preženie, dohoda padne a Európa začne robiť to, čo už dávno robiť mala – dôsledne chrániť svoje hranice. Že to ide, predviedlo Macedónsko.