Denník N

S lopatou a so špachtľou opreteky, slovenskí archeológovia skúmajú staroveké sídliská (seriál)

Práce v Čiernom dome 1 v Egypte. Foto – Nadácia Aigyptos
Práce v Čiernom dome 1 v Egypte. Foto – Nadácia Aigyptos

V tomto roku sme plánovali upriamiť pozornosť na takzvaný migdol z obdobia Ramesseho III., pod ktorým sa nachádzajú zvyšky sídliska zo včasnej 18. dynastie a hyksóskeho pohrebiska z Druhého prechodného obdobia.

Pre väčšinu ľudí nepredstavujú činnosti ako kopanie, lopatovanie a vynášanie fúrikov práve najpríjemnejší spôsob trávenia času.

Opakom je archeológ, ktorý dva týždne čaká, kým mu ich konečne umožnia. Pocit radosti a vzrušenia, keď sme mohli prvýkrát tento rok zakopnúť v Tell el-Retábí, sa nedá ani opísať. Tieto pocity ohrozovalo len vedomie nedostatku času.

Do staroegyptskej pevnosti sa tak opäť raz vrátila bojovná nálada. K našej výzbroji patria okrem nadšenia z práce všetky druhy náradia od špachtlí a motýk po totálnu stanicu (vypracovanejší teodolit, ktorý laserom meria polohu bodov v trojrozmernom priestore) a fotoaparát.

Členmi archeo-armády sú aj miestni robotníci, ktorí však väčšinou nemajú rovnaké nadšenie ako my, a preto ich na prácu treba neustále inšpirovať a motivovať. Na jednej strane názornou ukážkou použitia náradia (priemerná rýchlosť vyhádzaného piesku za minútu či objem naloženého a vyvezeného fúrika). Na druhej strane výhodnými platovými podmienkami.

V tejto oblasti sú ochotní vymeniť zvyčajnú prácu na poli pri úrode melónov či arašidov za oprašovanie pamiatok, len ak sa im to oplatí. Odmena za predĺžený pracovný čas ich momentálne uspokojuje. Práve dĺžka pracovného času 10 hodín je ďalším spôsobom, ako dobehnúť zameškané dva týždne.

V tomto ročnom období, keď sa ortuť teplomera zvyčajne nevyšplhá vyššie ako nad 35 stupňov, je to oveľa prijateľnejšie ako počas zvyčajnej neskorej letnej sezóny v auguste a septembri.

Ospalý šofér

Efekt sa dostavil v podobe odokrytí celej plochy aj vo svalovej horúčke, ktorá neminula takmer žiadneho z nás. Ohrozenie tejto bojovej stratégie nastalo z nečakanej strany, a to od nášho nového šoféra. Ten nás má každé ráno doviezť do Retábí mikrobusom o piatej ráno. Teda, mal by. Po prvom dni, keď nás priviezol načas, nastalo ospalé obdobie.

Vo štvrtok i v sobotu sme čakali takmer hodinu, pokiaľ sa zjavil. Potom to doháňal rýchlosťou, ktorej číselné vyjadrenie sme radšej nechceli poznať. Mal rôzne kreatívne nápady, ktorými meškanie ospravedlňoval, vrátane defektu, ale neboli mu nič platné. Teraz sa nám musí hlásiť o 4:30, že je na ceste. Pohár je už plný, ak ešte raz zaspí, pretečie.

Čierny dom 1

V tomto roku sme plánovali upriamiť pozornosť opäť na oblasť západnej vstupnej brány pevnosti – takzvaný migdol z obdobia Ramesseho III., pod ktorým sa nachádzajú zvyšky sídliska zo včasnej 18. dynastie a hyksóskeho pohrebiska z Druhého prechodného obdobia.

Tie sme čiastočne skúmali už v roku 2011, keď sme pod prierezom jednej z veží migdolu objavili časť domu z čiernych tehál, takzvaný Čierny dom 1, a rôzne hospodárske zariadenia ako silá a pece.

V roku 2015 sme s odkrývaním pokračovali a po odstránení podesty pod migdolom sa ukázala zvyšná časť domu. Práve tu sme objavili hyksósky hrob a podobné výsledky sme očakávali i tento rok.

Zaciatok vyskumu
Začiatok výskumu. Foto – Nadácia Aigyptos
Začiatok vyskumu
Začiatok výskumu. Foto – Nadácia Aigyptos

Piesok a melóny

Celá oblasť bola zahádzaná pieskom a ako sme sa presvedčili už pri prvej tohtoročnej návšteve lokality, do nášho boja vstúpil ďalší nečakaný nepriateľ – melóny. V tomto období sú úplne všade. Celé alebo ich časti sa povaľujú v obrovských množstvách, kam až oko dohliadne.

Hneď v prvý deň výskumu parkovalo na mieste, kde sme chceli kopať, niekoľko pick-upov plných melónov. Pôvodne sme si mysleli, že melónová párty sa deje iba kvôli pravidelnému stredajšiemu trhu, ktorý vytvára na ceste cez tell regionálnu dopravnú zápchu. Omyl, autá s melónmi sa pri nás rojili každý deň. Boli to až násypy vykopaného piesku, ktoré sme za prvé dva dni usilovne navýšili a ktoré nás od nich oddelili. Teraz už s nimi každodenne uzatvárame mierovú zmluvu v rámci osviežujúcej sladkej bodky po obede.

Melonove zatisie
Foto – Nadácia Aigyptos

Agradačný val

V nedeľu dosiahla intenzita práce svoj vrchol. Uvedomili sme si to, keď kolegyňa konštatovala, že je to vlastne už hodina, čo vyrazila na toaletu a stihla medzitým odfotiť, zamerať a opísať skúmaný objekt. Odmenou nám bolo prvé veľké víťazstvo. Jozef Hudec a Miro Černý sa vybrali  zamerať takzvaný agradačný val. Tvoria ho riečne štrky, ktoré sa ukladajú pri povodniach. Val vytvorilo geologicky staré rameno Nílu vo Wádí Tumiláte.

Na tomto vale sa s obľubou usádzali v Druhom prechodnom období (17. – 16. storočie pred Kristom) nomádi a klimatickí migranti z rôznych kmeňov a etník, ktorí sa neskôr stali známi ako Hyksósi. Časť valu, ktorá ide zo západu na východ, pretína v juhozápadnej časti Retábí asi 10 metrov široký severojužný zákop egyptského záchranného výskumu.

Egyptológ so stavebným inžinierom hľadali v profile sondy hornú hranicu štrkovej vrstvy valu a snažili sa ju odlíšiť od vyššie položených kultúrnych vrstiev. Objavili pri tom tmavšie sfarbený obrys jamy, ktorá je z úrovne týchto kultúrnych vrstiev zahĺbená do červenkastého štrkopiesku valu. Pár zaškrabnutí špachtľou odokrylo tehly.

Po dôkladnejšom začistení sa ukázalo, že ide o hyksósky hrob, ktorému z profilu vytŕča iba krátka západná stena, tvarovaná skoro ako stupňovitá pyramída. Nedá sa nič robiť, agradačný val musí počkať.

Ilustracne foto vyskumu
Výskum Slovákov v Egypte. Foto – Nadácia Aigyptos
Veronika a Magda zacistuju povrch
Výskum Slovákov v Egypte. Foto – Nadácia Aigyptos

Privolaný inšpektor

Po privolaní inšpektora sme začali dokumentovať nielen jamu, ale aj vrstvy. Fotili sme a potom zamerali totálnou stanicou. Stratigrafia (súslednosť vrstiev, pomocou ktorej sa v archeológii datuje, čo je staršie a čo mladšie) je o to zaujímavejšia, že hrob je pod hradbou číslo 1 z obdobia Ramesseho II. Rozdiel medzi základom hradby a vrstvou, do ktorej bol zahĺbený hrob, je iba pár desiatok centimetrov.

Z predbežných úvah preto vychádza, že buď na Retábe hyksóske pochovávanie pretrvalo veľmi dlho, alebo Ramesse II. urobil niečo podobné ako jeho neskorší nástupca na egyptskom tróne – odkopal staršie vrstvy a miesto nich použil pod hradbu jemný žltý piesok. Aj keď stavať niečo na piesku je v našich zemepisných šírkach, aj vďaka Biblii, považované skôr za nerozumné.

Egyptský pamiatkový inšpektor akceptuje vysvetlenie, že hrob nebude možné z dôvodov časových a statických v tejto sezóne odkryť.

Boj prináša bojovníka

Druhý pokus zamerať agradačný val sa skončil obdobným prekvapením. Ďalšia jama – ďalší hrob, ale tentoraz iba s detskými kosťami na dne jamy (bez zistenej tehlovej konštrukcie). Až na tretí pokus sa podarí val zamerať bez sprievodných nálezov. Okrem toho sa opäť premerajú základy hradby 2 na oboch stranách sondy a aj vyššie posadené zvyšky hradby 3 na východnej strane sondy.

Po návrate čaká Mira s Jozefom ďalšie prekvapenie. Kveta Smoláriková objavila na dne miestnosti 2 čierneho domu tehlovú konštrukciu. Ide o ďalší hyksósky hrob, v nedeľu už tretí. A tak na scénu prichádza bojovník vybavený vzácnou dýkou.

O ňom však až nabudúce.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Veda

Teraz najčítanejšie