Komentáre

Denník NSpoločne proti Osmanom a Habsburgovcom (Slováci a Maďari spolu a proti sebe 1.)

NapunkNapunk Ágoston RenczesÁgoston Renczes
Komentáre
Gyula Benczúr: Znovuzískanie hradu Budín v roku 1686. Zdroj - Wikimedia
Gyula Benczúr: Znovuzískanie hradu Budín v roku 1686. Zdroj – Wikimedia

V Rákócziho boji za slobodu bojovali aj jednotky, ktoré tvorili len Slováci.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Slováci a Maďari spolu a proti sebe

V uplynulých stopäťdesiatich rokoch v slovensko-maďarských vzťahoch často dominovali konflikty, no v minulosti bolo v Uhorskom kráľovstve samozrejmé, že ľudia s rôznymi materinskými jazykmi bojujú za jeden cieľ. Tak to bolo aj v protiosmanských a protihabsburských zápasoch.

Mnohonárodnostné vojská

Po osmanských výbojoch sa územie Uhorského kráľovstva výrazne prekrývalo so súčasným územím Slovenska. Mnohé z vtedajších dôležitých bášt nájdeme na Slovensku: Bratislava, Nové Zámky, Komárno, Fiľakovo, Banská Bystrica či Krásna Hôrka.

Proti Osmanskej ríši bojovali obyvatelia Uhorska spolu. V tomto období ešte neexistovali národné či národnostné kategórie, ako ich poznáme dnes, hovorí historik a rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya, ktorý sa vo viacerých prácach venoval tomuto obdobiu.

V tých časoch existoval len jeden politický národ, Natio Hungarica. Úradným jazykom bola latinčina a obyvateľstvo krajiny tvorili ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi. Veľká časť obyvateľstva bola mnohojazyčná a nevzťahovalo sa to len na šľachtu. Mešťania a poddaní žijúci na jazykovej hranici na súčasnom území Slovenska väčšinou hovorili po maďarsky a slovensky a tam, kde žili aj Nemci, aj po nemecky. Účastníci protiosmanských bojov mali rôzne materinské jazyky nielen preto, že Uhorské kráľovstvo bolo a priori multietnické, ale aj preto, že habsburské vojská spočiatku tvorili najmä nemeckí žoldnieri, neskôr žoldnieri rôznych národností vrátane Talianov a Holanďanov.

Medzi slovenskými bojovníkmi bola šľachta, sedliaci i mešťania, ktorí slúžili v župných oddieloch a pohraničných hradoch, kde velili hradní kapitáni. Mnohí hradní kapitáni a dôstojníci pochádzali zo súčasného územia Slovenska a viacerí z nich hovorili aj po slovensky, no je ťažké určiť, akej národnosti boli v dnešnom slova zmysle alebo ako vnímali samých seba.

Slovenskí kuruci

Kým Osmani zriedkakedy vtrhli na etnicky slovenské územia, protihabsburské povstania, napríklad kurucké povstanie v 17. storočí, do ktorého čela sa postavil Imre Thököly, alebo Rákócziho boj za slobodu na začiatku 18. storočia, už prebiehali aj na územiach obývaných Slovákmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.