Napunk
Ágoston Renczes
Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Slováci a Maďari spolu a proti sebe
V uplynulých stopäťdesiatich rokoch v slovensko-maďarských vzťahoch často dominovali konflikty, no v minulosti bolo v Uhorskom kráľovstve samozrejmé, že ľudia s rôznymi materinskými jazykmi bojujú za jeden cieľ. Tak to bolo aj v protiosmanských a protihabsburských zápasoch.
Mnohonárodnostné vojská
Po osmanských výbojoch sa územie Uhorského kráľovstva výrazne prekrývalo so súčasným územím Slovenska. Mnohé z vtedajších dôležitých bášt nájdeme na Slovensku: Bratislava, Nové Zámky, Komárno, Fiľakovo, Banská Bystrica či Krásna Hôrka.
Proti Osmanskej ríši bojovali obyvatelia Uhorska spolu. V tomto období ešte neexistovali národné či národnostné kategórie, ako ich poznáme dnes, hovorí historik a rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya, ktorý sa vo viacerých prácach venoval tomuto obdobiu.
V tých časoch existoval len jeden politický národ, Natio Hungarica. Úradným jazykom bola latinčina a obyvateľstvo krajiny tvorili ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi. Veľká časť obyvateľstva bola mnohojazyčná a nevzťahovalo sa to len na šľachtu. Mešťania a poddaní žijúci na jazykovej hranici na súčasnom území Slovenska väčšinou hovorili po maďarsky a slovensky a tam, kde žili aj Nemci, aj po nemecky. Účastníci protiosmanských bojov mali rôzne materinské jazyky nielen preto, že Uhorské kráľovstvo bolo a priori multietnické, ale aj preto, že habsburské vojská spočiatku tvorili najmä nemeckí žoldnieri, neskôr žoldnieri rôznych národností vrátane Talianov a Holanďanov.
Medzi slovenskými bojovníkmi bola šľachta, sedliaci i mešťania, ktorí slúžili v župných oddieloch a pohraničných hradoch, kde velili hradní kapitáni. Mnohí hradní kapitáni a dôstojníci pochádzali zo súčasného územia Slovenska a viacerí z nich hovorili aj po slovensky, no je ťažké určiť, akej národnosti boli v dnešnom slova zmysle alebo ako vnímali samých seba.
Ďalšie texty o slovensko-maďarských spoločných dejinách:
Slovenskí kuruci
Kým Osmani zriedkakedy vtrhli na etnicky slovenské územia, protihabsburské povstania, napríklad kurucké povstanie v 17. storočí, do ktorého čela sa postavil Imre Thököly, alebo Rákócziho boj za slobodu na začiatku 18. storočia, už prebiehali aj na územiach obývaných Slovákmi.
