Napunk
Zoltán Szalay
Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Slováci a Maďari spolu a proti sebe
V rokoch 1874 a 1875 zatvorili v Uhorsku tri slovenské gymnáziá a Maticu slovenskú. Táto séria tvrdých protislovenských opatrení sa spomína ako jeden z najneuralgickejších bodov v dejinách slovensko-maďarských vzťahov. Najmä na slovenskej strane. Na maďarskej strane však tento prípad nie je ani zďaleka taký známy.
Mýtus o tisícročnej porobe
Slovenská interpretácia maďarizácie je často zjednodušujúca. Príkladom je mýtus o „tisícročnej porobe“, ktorému sme sa podrobne venovali v jednom z predchádzajúcich čísel nášho magazínu a ktorý už seriózni slovenskí historici považujú za nehistorický mýtus.
Udalosti z rokov 1874 a 1875 jednoznačne patria medzi najzávažnejšie epizódy násilnej maďarizácie, ale je dôležité vidieť, že k týmto opatreniam neviedol priamočiary vývoj. Aj zatvorenie gymnázií a Matice slovenskej bolo výsledkom zložitého procesu, v ktorom zohrali úlohu nielen národnopolitické boje, ale aj miestne záujmové konflikty a osudy niektorých významných osobností.
Hlavný ideológ maďarizácie
Jedným z najnovších a najoriginálnejších spracovaní tohto príbehu je kniha maďarského historika Józsefa Demmela Netvor v Hornom Uhorsku, v ktorej ako hlavná postava vystupuje Béla Grünwald, obávaný „ľudožrút“ a úhlavný nepriateľ Slovákov. Demmel podrobne vysvetľuje, ako sa z mimoriadne vzdelaného a otvoreného mladého muža slovensko-nemeckého pôvodu stal zatrpknutý šovinista bojujúci proti Slovákom.
Ďalšie texty o slovensko-maďarských spoločných dejinách:
Okrem Grünwalda je dôležitou súčasťou príbehu aj konflikt z 19. storočia medzi Zvolenskou a Turčianskou župou. V dobovom Uhorsku mali župy silné právomoci a rozsiahlu autonómiu, zohrávali napríklad dôležitú úlohu pri presadzovaní národnostných práv. Hoci Zvolen bol v skutočnosti tiež etnicky čisto slovenskou župou, politická skupina vedená županom Antonom Radvanským v záujme ochrany vlastného postavenia výrazne obmedzovala národnostné práva Slovákov.
