Benešove dekréty – nespracovaná trauma (Slováci a Maďari spolu a proti sebe 8.)

Tento text vyšiel pôvodne v magazíne Napunku a Denníka N Slováci a Maďari spolu a proti sebe

Odňatie práv na základe kolektívnej viny, vysídľovanie a reslovakizácia sú nesporne najväčšie traumy Maďarov na Slovensku. Tieto otázky – hoci sa im hlboko a dôkladne venujú maďarská i slovenská historiografia – sú na spoločenskej a politickej úrovni naďalej tabu.

Presídľovanie, útek a vyhnanie obyvateľstva zanechali počas každej zmeny hranice hlboké stopy v maďarsko-slovenských vzťahoch.

Cieľ: zbaviť sa menšín

Nesporným cieľom československej politiky po druhej svetovej vojne bolo zbaviť sa nemeckej a maďarskej menšiny – darmo niektorí českí historici tvrdia, že po roku 1945 sa na krátky čas obnovilo demokratické Československo. Trinásť dekrétov Eduarda Beneša na základe kolektívnej viny odňalo Nemcom a Maďarom práva a občianstvo. Maďarov sa chceli zbaviť buď vysídlením, alebo asimiláciou (reslovakizáciou).

Dve vtedajšie najväčšie slovenské strany, Komunistická strana Slovenska a Demokratická strana, sa síce nezhodli na tom, či treba reslovakizáciu, ktorú slovenská verejná mienka prijala veľmi pozitívne, vyriešiť na triednom alebo etnickom základe, no zhodli sa na tom, že proces sa musí zrealizovať. Na Slovensku Demokratická strana porazila komunistov a voľby vyhrala, no v Čechách zvíťazila komunistická strana, preto sa napokon presadilo triedne riešenie.

Parížsky mier

Dôležitým míľnikom v tejto otázke bola parížska mierová konferencia.