Juraj Buzalka
Autor je sociálny antropológ
Autor tohto textu prežil väčšiu časť mladosti v deväťdesiatych rokoch. V búrlivom období sa aj vďaka podpore Georga Sorosa z dedinského veriaceho chlapca stal diplomovaný odporca autokracií a neúnavný stúpenec slobodnej spoločnosti. Za peniaze nemeckých daňovníkov sa neskôr venoval nacionalizmu a náboženstvu v spore Poliakov a Ukrajincov. V neskoršej akademickej práci písal o rastúcom dedinskom fašizme. Celú kapitolu knihy zasvätil vplyvu globálneho kresťanského radikalizmu, ktorý v podobe takzvaných kultúrnych vojen zasiahol aj postkomunistickú Európu…
Súčasťou kresťanského života sociálneho vedca však nie sú len analýzy spoločenských vzťahov a kultúry, ale aj hľadanie foriem a spôsobov, ako žiť vierou. Z tohto pohľadu sa geopolitika kresťanskej apokalypsy nevyhla ani komunitám viesok autorovej mladosti. Z čias stretnutí kresťanskej mládeže si pamätá zmätenie z nových prejavov bratov a sestier, údajne vedených Duchom Svätým, ktorí si privatizovali spasiteľa. Nový, cudzorodý evanjelikálny pocit im dodával silu v radikálnom postoji k „hriechu“ iných i sveta.
Až neskôr preskúmal, ako táto výnimočnosť niektorých postsocialistických veriacich nielenže súvisí so širším individualisticko-trhovým hnutím – s trhovými reformami šla aj reforma zbožnosti, inšpirovaná cudzinou, len si to liberálni ekonómovia a kaviareň nevšímali -, ale že táto naoko kompatibilná verzia náboženskej obnovy slovenského kresťanstva dobitého ateizmom je súčasťou širších ideológií proti pokroku, ktorých prejavom je aj fundamentalizmus vo viacerých moslimských krajinách a v západnej Európe.
Do osídiel globálnej náboženskej apokalypsy sa dostali aj viacerí známi autora. Mnohí z nich objavili vieru bez usmernenia rodičov až po páde komunistického režimu. O to intenzívnejšie pochodovali v mene stretu civilizácií. Ich „civilizácia“ sa odvolávala tak na projekt „kultúry života“, sformulovaný nebohým Karolom Wojtylom, nepochybne stavala aj
