Denník N

Má Lajčák šancu stať sa šéfom OSN? (všetko, čo treba vedieť o voľbe generálneho tajomníka)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda oficiálne vysiela Miroslava Lajčáka do súboja o prestížny post šéfa Organizácie spojených národov, ktorého budú voliť na jeseň. Jeho šance aj napriek jeho diplomatickému talentu zatiaľ veľké nie sú.

Silný príbeh ostrieľaného diplomata, ktorý sa osvedčil ako mediátor, pôsobil vo vysokých funkciách EÚ aj medzinárodného spoločenstva a vie počúvať partnerov bez postranných záujmov. A predovšetkým – na Balkáne sa aj vďaka jeho aktivite podarilo predísť konfliktu pri rozchode Čiernej Hory so Srbskom.

Tak chce slovenská diplomacia predať vo svete nomináciu slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na generálneho tajomníka OSN, ktorého budú voliť túto jeseň. Od prvého januára 2017 nový šéf OSN nahradí po desiatich rokoch Juhokórejčana Pan Ki-muna.

Lajčákov takmer dokonalý profil

Z Lajčákovho životopisu, ktorý je súčasťou nominácie slovenskej vlády, vyzerá náš minister zahraničných vecí ako ideálny kandidát, ktorý takmer na mieru spĺňa predpoklady na vedenie OSN. Okrem kariérnych bodov, skúseností či vzdelania v Moskve v jeho prospech hrá aj jeho často nie veľmi výrazný až suchý diplomatický postoj, ktorý sa vyhýba silným a principiálnym stanoviskám.

Príkladom je opatrné vyhýbanie sa kritike Ruska, ktoré anektovalo časť ukrajinského územia. Lajčák zastáva v tejto mimoriadne citlivej otázke proeurópske postoje, dokáže ich však hovoriť tak, že to Moskvu nedráždi.

To by mohlo vyhovovať svetovým mocnostiam v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré v konečnom dôsledku rozhodnú o nástupníkovi Pan Ki-muna. Ony odporučia, koho by malo Valné zhromaždenie OSN zvoliť. Vo finále to budú Spojené štáty a Rusko, ktoré budú musieť nájsť kandidáta, čo nebude prekážať ani jednej strane.

Otázka je, či Lajčák presne takým človekom je, a určite aj to, kto sú ďalší kandidáti.

Ak odhliadneme od preferencií piatich stálych členov Bezpečnostnej rady (USA, Rusko, Čína, Francúzsko, Veľká Británia), dôležité bude zaujať.

Poškodiť mu môže Fico

Lajčák sa chce presadiť témou preventívnej diplomacie a zefektívnenia byrokraticky spomalenej a ťažkopádnej svetovej organizácie.

Znie to dobre. Či mu svetoví diplomati akreditovaní pri OSN aj uveria, vzhľadom na často až xenofóbny protiutečenecký slovník najvyššie postavených lídrov na Slovensku, je vec druhá. Lajčák kandidoval za Smer v parlamentných voľbách na vysokej pozícii ako číslo sedem.

„Postoj vlády, že bude prijímať len kresťanských utečencov, sa stretol s veľkou kritikou. OSN volá po medzinárodnom riešení pre potencionálnu katastrofu a takáto rozdeľujúca pozícia nemôže veľmi pomôcť Lajčákovi pri hľadaní podpory,“ napísal Diplomatic Courier o slovenskom kandidátovi.

Ján Kubiš sa kandidátom našej vlády nestal. foto – TASR
Ján Kubiš (vľavo) sa kandidátom našej vlády nestal. foto – TASR

Lajčákovej kandidatúre predchádza už len formalita – nominačný list predsedu vlády, o čom v stredu oficiálne rozhodla slovenská vláda. Len vlády môžu navrhovať kandidátov. V slovenskom kabinete už dávno panuje zhoda v tom, že by to mal byť Lajčák. Ján Kubiš, ktorý tiež prejavil záujem a vysokú funkciu v OSN už zastáva, takú podporu nemal, a preto nekandiduje.

Prvý pokus presvedčiť bude mať Lajčák na verejnom vypočutí (takzvanom „hearingu“) 7. júna v sídle OSN v New Yorku. V prípade voľby šéfa OSN ide o novinku, ktorú zaviedla minuloročná rezolúcia číslo 321. Jej cieľom je sprehľadnenie voľby, zároveň pomôže pri selekcii kandidátov.

Ideálne miery: Východoeurópanka

Favoritov voľby tento rok zatiaľ analytici vidia medzi kandidátmi z takzvanej východoeurópskej skupiny. Podľa nepísaného úzu je zástupca z tohto regiónu na rade, pretože z tohto svetového regiónu ešte OSN nikto neriadil.

V takmer 71-ročnej histórii však Organizáciu spojených národov neriadila ani žena, aj preto nie je prekvapením, že spomedzi 11 kandidátov (osem z východnej Európy) je päť žien.

„Je čas na takúto zmenu,“ napísali vo svojom komentári New York Times. „Nie je málo význačných žien, ktoré by oživili rolu generálneho tajomníka a dodali energiu organizácii v jej úsilí o rodovú rovnosť.“

Medzi kandidátkami je napríklad novozélandská expremiérka a súčasná šéfka rozvojového programu OSN Helen Clarková. Aj ona môže argumentovať, že je zo skupiny (ostatné), ktorá ešte nemala tú česť viesť OSN.

„Nikdy som nikoho nežiadala, aby ma volil, pretože som žena,“ povedala Clarková pre France 24. „Moja výzva je, aby ma volili preto, že som najlepšia osoba pre tento džob,“ povedala sebavedomo.

Čo keď sa ani jeden z východoeurópskych kandidátov nebude pozdávať niekomu zo stálej päťky? Aj Rusi hovoria, že chcú zvoliť len najlepšieho.

Šéfka UNESCO Irina Bokovová. foto – TASR/AP
Šéfka UNESCO Irina Bokovová. foto – TASR/AP

Voľba ešte môže byť komplikovaná a všetko môže byť napokon inak. Stačí, aby sa v regióne jednotlivé štáty nedokázali skoordinovať alebo kandidáti zanechali rozpačitý dojem. Taký napríklad po „hearingu“, teda vypočutí, ostal po bulharskej kandidátke Irine Bokovovej. Navyše šéfka UNESCO pre proruské pozície nemá veľkú podporu vo Washingtone.

Nie je preto vylúčené, že prestížny post nakoniec prischne kvalitnému kandidátovi z Latinskej Ameriky.

„Niektorí východoeurópski zástupcovia majú pocit, že táto skupina svoju šancu môže prepásť,“ povedal pre bruselský server Politico nemenovaný diplomat z inkriminovaného regiónu. Vzhľadom na citlivé a zákulisné hľadanie správneho kandidáta je ochota otvorene komentovať šance konkrétnych kandidátov veľmi malá.

Môže Lajčák prekážať Moskve?

Nemenovaný novinár z vplyvného západného média Denníku N povedal, že Lajčák podľa neho šancu nemá. Paradoxne však nie preto, že by sa Američanom nepáčil napríklad jeho prosrbský postoj v prípade Kosova, ale preto, že by mohol prekážať Rusom.

Ako je možné, že absolvent moskovskej MGIMO, ktorý aj počas ruskej invázie na Ukrajine neváhal lietať do Moskvy, prekáža Kremľu? Nie je to osobné, ide skôr o slovenské politické ukotvenie.

„Rusi by mohli akceptovať niekoho z Chorvátska či Macedónska, ale nie členskú krajinu NATO na frontovej línii, ktorá navyše pomohla Ukrajincom s reverzným tokom plynu. Ani u Američanov však nie je kandidátom snov, pretože ho vnímajú ako mäkkého,“ hovorí  renomovaný novinár a znalec ruského aj amerického prostredia.

Na koho staviť?

Stávková stránka Paddy Powers Lajčákovi veľké šance nedáva (20/1). Najviac verí Helen Clarkovej (2/1) a Srbovi Vukovi Jeremičovi (4/1). Nasledujú dve Bulharky – šéfka UNESCO Bokovová a eurokomisárka Kristalina Georgievová.

Spomedzi menej spomínaných kandidátov by mohla napríklad prekvapiť bývalá šéfka moldavskej diplomacie Nathalia Ghermanová, ktorej však chýbajú skúsenosti z OSN a výrazné úspechy na diplomatickom poli.

Bývalá novozélandská premiérka Helen Clarková. foto – TASR/AP
Bývalá novozélandská premiérka Helen Clarková. foto – TASR/AP

Oproti nej má meno Lajčák v Európskej únii lepší cveng. Ako vyslanec EÚ sa zasadil o hladký priebeh referenda o nezávislosti v Čiernej Hore a jej pokojnom odtrhnutí sa od Srbska. Neskôr ako protektor medzinárodného spoločenstva šéfoval Bosne a Hercegovine a pôsobil v úrade šéfky únijnej diplomacie.

Má skúsenosti a schopnosť posadiť znepriatelené strany za jeden stôl a hľadať s nimi riešenie konfliktu. Stačiť to však nemusí.

Podľa Economistu práve kandidáti mimo východoeurópskeho bloku ako Novozélanďanka Clarková a Portugalčan Guterres pôsobia ako dobrí kandidáti. Ani Spojené štáty, ani Rusko navyše podľa britského magazínu nechcú silného nezávislého kandidáta, akého by svet potreboval.

V histórii OSN bol podľa Economistu len jeden výnimočný a obdivovaný šéf OSN. Švéd Dag Hammarskjold, ktorý zahynul v roku 1961 pri leteckom nešťastí, keď sa snažil ukončiť krvavé násilie v Kongu.

11 kandidátov na šéfa OSN

  • Generálny tajomník OSN sa volí na základe odporúčaní 193 členov Valného zhromaždenia OSN a potvrdení v Bezpečnostnej rade OSN, ktorej piati stáli členovia majú právo veta.
  • Volebné obdobie trvá päť rokov, zvolený môže kandidovať ešte raz.
  • Neoficiálne je na rade kandidát zo skupiny východná Európa, nie je však vylúčené, že skupina preskočila a vyhral by napríklad kandidát Latinskej Ameriky.
  • Ešte nikdy organizácii nešéfovala žena, spomedzi 11 kandidátov je 5 žien.
  • Susana Malcorrová, argentínska ministerka zahraničných vecí, ktorá donedávna pracovala v úrade generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.
  • António Guterres, 66, portugalský expremiér, viedol úrad OSN pre utečencov
  • Irina Bokovová, 63, bulharská šéfka UNESCO
  • Igor Lukšič, 39, šéf diplomacie a bývalý premiér Čiernej Hory
  • Vesna Pusićová, 62, bývalá chorvátska vicepremiérka
  • Srgjan Kerim, 67, macedónsky exminister zahraničných vecí
  • Natalia Ghermanová, 47, bývalá ministerka zahraničných vecí Moldavska, dcéra prvého prezidenta krajiny
  • Vuk Jeremič, bývalý šéf diplomacie Srbska, viedol aj VZ OSN
  • Helen Clarková, 66, bývalá premiérka Nového Zélandu
  • Danilo Türk, 64, bývalý prezident Slovinska
  • Miroslav Lajčák, slovenský minister zahraničných vecí
  • Špekuluje sa, že mohla kandidovať aj nemecká kancelárka Angela Merkelová či bulharská  komisárka EÚ Kristalina Georgievová, alebo austrálsky expremiér Kevin Rudd, ktorý vie čínsky, alebo čilská prezidentka Michelle Bacheletová. 

 

Voľba šéfa OSN

Slovensko

Teraz najčítanejšie