Máme štvrté najhoršie zdravotníctvo, minister sľubuje dostať nás na úroveň susedov z V4
V štatistike odvrátiteľných úmrtí sú horší ako my len Litva, Lotyšsko a Rumunsko.
Viac ako 11-tisíc úmrtiam za jediný rok sme mohli predísť pri optimálnej zdravotnej starostlivosti, ukazujú čísla Eurostatu.
Ak by už to nebolo veľké číslo, tak ide vlastne takmer o polovicu všetkých úmrtí ľudí mladších ako 75 rokov, presnejšie o 44,6 percenta z týchto úmrtí.
„Ide o úmrtia, ktorým sa dalo predísť, ak by bola poskytnutá optimálna zdravotná starostlivosť. Tento indikátor je v rámci EÚ veľmi dôležitý pri hodnotení kvality zdravotníckych systémov,“ vysvetľuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Uvedomujem si, že to číslo je veľmi vysoké. Nechcem spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania,“ reaguje minister zdravotníctva Tomáš Drucker (za Smer) a číslo spochybňuje.
„Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k tomuto rebríčku a číslam,“ dodal.
Cieľom je priemer Maďarska, Poľska a Česka
Napriek tomu Drucker hovorí, že toto je ukazovateľ, ktorý je pre vládu kľúčový a ktorý chcú zlepšiť. Ministerstvo si dalo v pakte stability cieľ, že po štyroch rokoch chcú byť na úrovni ostatných štátov V4 – teda Maďarska, Poľska a Česka. Dnes majú všetky z nich lepšie výsledky ako my.
Najlepšie v rámci V4 dopadlo Poľsko, ktoré má siedmy najnižší počet úmrtí, ktorým sa dalo predísť, nasleduje Česká republika (19. miesto) a Maďarsko (21. miesto z 28). Keby sme to prepočítali na počet obyvateľov, český systém dokázal zachrániť o približne dvetisíc ľudí viac ako náš.
Najlepšie v rámci celej EÚ skončili Francúzsko, Dánsko a Holandsko.
Nový minister zdravotníctva: Nejdem naháňať bosorky
Priemer v Únii je o 12 percentuálnych bodov lepší ako na Slovensku. Znamená to, že približne tretina ľudí zomrie v EÚ napriek tomu, že súčasná medicína už má prostriedky na ich záchranu.
Minister hovorí, že treba nastaviť zmeny vo všeobecných a špecializovaných ambulanciách, nemocniciach, pohotovostiach, ale aj na urgentných príjmoch a v doliečovacích zariadeniach. „Keď zabezpečíme kvalitnú zdravotnú starostlivosť, musí sa to pretaviť do lepšieho čísla,“ dodal.
Koľkým úmrtiam sme mohli predísť
Prečo, to nie je jasné
Na Slovensku nie sú podľa analytika INEKO Dušana Zachara dostatočné dáta a výskum, ktorý by dokázal nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede, prečo patrí odvrátiteľná úmrtnosť u nás k najvyšším v Únii.
Jedným z najdôležitejších dôvodov podľa neho je zlá životospráva. „Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti,“ povedal.
Obrovské medzery sú podľa neho najmä v primárnej starostlivosti, teda v predchádzaní vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu, a v terciárnej prevencii – dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.
„V rámci objektivity treba tiež overiť, či sú dáta z úmrtnostných štatistík reportované Slovenskom európskym autoritám dostatočne validné,“ dodáva Zachar. Vie si totiž predstaviť, keďže je u nás „značný neporiadok v dátach“, že dôvod úmrtia – zlyhanie srdca – sa na Slovensku v rámci určitej lajdáckosti priraďuje častejšie, ako je „kóšer“, ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré hrajú v rámci odvrátiteľnej úmrtnosti jednoznačný prím, hoci pacient mohol v skutočnosti trpieť napríklad inou vážnou „neodvrátiteľnou“ chorobou.
Aj lekári spochybňujú dáta, ktoré Slovensko do Eurostatu poslalo. „Vykazovanie môže byť aj skreslené určitou nedokonalosťou súčasnej klasifikácie chorôb, napríklad pri obhliadke mŕtveho pri nenájdení správnej diagnózy používa obhliadajúci lekár diagnózu úmrtia – kardiovaskulárne zlyhanie. Aj táto nedokonalosť môže navýšiť počty kardiovaskulárnych úmrtí na Slovensku,“ hovorí prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
Sme obéznejší
Najrozšírenejším problémom podľa Šótha je neustály nárast obezity. „Čo pozorujeme už u detí, zvýšený príjem sladkých potravín, ako i zvýšený príjem soli, nedostatok pohybu, pracovné vyťaženie a spoločenský stres sú atribútom zvýšeného kardiovaskulárneho rizika,“ povedal.
Je podľa neho na spoločnosti, ako sa s týmto problémom popasuje a či bude motivovať občanov k zmene návykov. Lekár podľa neho môže byť len nápomocný v osvete.
Chýba nám aj prevencia, tvrdí Slovenská lekárska komora. Nedostatočné je aj zavádzanie nových postupov, rekonštrukcie či budovania nových nemocníc, vzdelávania zdravotníkov, vykazovanie a spracovávanie analýz o chorobnosti a úmrtnosti. Problém je aj málo peňazí a ich netransparentné využívanie.
„Táto situácia je aj výsledkom práce politikov, ktorí dlhé roky prispôsobovali reformu zdravotníctva svojim záujmom,“ tvrdí komora.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
