Denník N

Lidl nepodvádzal, preto sme ho nezavreli, tvrdí šéf daniarov

Prezident Finančnej správy SR František Imrecze. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prezident Finančnej správy SR František Imrecze. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie je pravda, že si trúfneme len na malých, tvrdí riaditeľ daniarov František Imrecze.

Prezident Finančnej správy František Imrecze (42) hovorí, že podvody s DPH boli na Slovensku národným športom. Vysvetľuje, že ide o sofistikované transakcie robené múdrymi podvodníkmi, ktorí reagujú na opatrenia štátu. Preto sa menia typy podvodov.

František Imrecze šéfuje Finančnej správe od mája 2012.

Ako reagujete, ak vám ľudia hovoria, že štát si trúfne len na malých a nie na veľkých?

Nepýtajú sa to, vy sa to pýtate. Odpovedám, že to je zavádzajúce tvrdenie. My sme v rámci daňovej kobry prezentovali veľké prípady, ktoré mali rozsiahlu sieť zapojených firiem, aj veľkých. Hovorím o neoprávnených nadmerných odpočtoch alebo znížení vlastnej daňovej povinnosti. V prípade Kameň šlo o reťazec, ktorý obchodoval čiastočne s fiktívnymi tovarmi, čiastočne s reálnymi. Objem nevyplateného nadmerného odpočtu bol 12 miliónov eur. V prípade Cukor z júna 2014 bol nález 3,4 milióna, v prípade Tiché víno 1,3 milióna eur. V oblasti minerálnych olejov sme mali prípad Synovec, tam bolo obvinených 22 osôb. Ak verejnosť má dojem, že si netrúfame na veľké subjekty, potom musia vedieť o nejakom veľkom daňovom podvode, ktorý sa deje. Ak je to tak, nech nám ho nahlásia.

Sú tieto prípady už uzavreté? Je už niekto potrestaný?

Tieto prípady sú uzavreté z pohľadu Finančnej správy. Veľmi veľa ľudí je obvinených. Či budú odsúdení alebo nie, to nie je naša kompetencia.

Prešovský právnik Milan Chovanec vo svojej výpovedi obvinil vyšších verejných činiteľov a policajtov. Ako ďaleko je toto vyšetrovanie?

Je to otázka na policajného prezidenta, respektíve na políciu. Nezasahujeme do vyšetrovania polície, nemáme na to žiadny legislatívny ani vecný nárok. Daňová kobra vznikla preto, aby si polícia, Finančná správa a prokuratúra rýchlejšie vymieňali informácie a aby všetky rizikové prípady, ktoré smerujú k daňovým podvodom, boli odhalené rýchlejšie. No riešiť trestnoprávnu zodpovednosť osôb musí polícia a prokuratúra.

V tomto prípade ide o daňové úniky zhruba za 50 miliónov eur. Čo sa tam vlastne udialo?

Finančná správa pracuje na stovkách prípadov daňových únikov, pričom vedenie do priebehu vyšetrovania nezasahuje. Preto vám neviem povedať detaily k tomuto prípadu. Tak ako vo všetkých ostatných prípadoch, aj v tomto boli vykonané daňové kontroly, dokonca mnoho rokov dozadu.

Ide o vysokú sumu a prešovský právnik obviňuje bývalého viceprezidenta Policajného zboru.

Riešim transformáciu Finančnej správy, ktorá má konkrétne výsledky – odhaľovanie daňových podvodov, nie situáciu konkrétnych prípadov.

Ale predsa, myslíte si, že daňové podvody môžu siahať až tak vysoko?

Po prvé, prípad pána Chovanca bol medializovaný najmä preto, že naznačil nejaké obvinenia z korupcie. A ešte raz – korupciu, keď sa netýka zamestnancov Finančnej správy, rieši polícia, nie je to naša kompetencia. Všeobecne, verím, že väčšinu veľkých prípadov máme podchytených, pretože máme kontrolný výkaz DPH, ktorý nám dáva informácie o všetkých rizikových transakciách.

V prípade Salmanovcov sa už bývalá riaditeľka daňového úradu v Šamoríne ku korupcii aj priznala. Sú také prípady naozaj len výnimka alebo je to naozaj až aké zlé?

V tomto prípade bola zapojená do daňovej trestnej činnosti bývalá zamestnankyňa v tom čase Daňového riaditeľstva. V roku 2013 sme riešili 13 prípadov, ktoré sa spájali s korupciou zamestnancov Finančnej správy. Mali sme dostatočné dôkazy o tom, že sa to deje, a okamžite sme konali. V roku 2014 ich bolo desať a v tomto roku tiež máme nejaké prípady, v ktorých sme okamžite konali. Finančná správa má 9-tisíc zamestnancov. Ak teda hovoríme o korupcii Finančnej správy, určite je oprávnené na základe týchto počtov povedať, že ide o výnimky.

Ako viete, že sa to nemôže diať vo väčšom meradle?

Nemôžeme vylúčiť, že v rokoch 2013 a 2014 sa stalo viac prípadov korupcie. Ak má ktorýkoľvek občan pocit, že sa u našich zamestnancov stretol s takýmto konaním, je v jeho aj v našom záujme, aby to nahlásil. Som však presvedčený, že podobných prípadov nie je výrazne viac, pretože by sa Finančná správa prejavovala navonok inak a, samozrejme, výber daní by nebol taký, aký máme.

Čo sa v tejto veci za vášho pôsobenia zmenilo?

Dali sme Sekcii inšpekcie a vnútornej kontroly oveľa väčšiu váhu, ako tomu bolo v minulosti. Dali sme im viac právomocí aj ľudí.

Zvýšili ste platy?

Vo Finančnej správe, ktorá zabezpečuje väčšinu príjmov štátneho rozpočtu, je odmeňovanie kľúčové. Aj ako prevencia korupcie. Za môjho pôsobenia sa odmeňovanie zlepšilo. Teraz je dôležité, aby bolo systematické. Chceme to zmeniť zákonom o finančnej správe, ktorý pripravujeme s ministerstvom financií.

Vy ste sa zo začiatku vyjadrili, že bude pre vás podstatné, aby ste mali slobodu pri výbere ľudí, aby vám do toho vláda, teda Smer nehovoril. Koľko ľudí ste odmietli, lebo ich pretláčali zo Smeru?

Veľmi veľa. Ale nikto nepovedal, že zo Smeru. Samozrejme, dostal som aj kandidátov, najmä v regiónoch, ktorí boli nejakým spôsobom blízki politickej strane Smer. V regióne je pozícia krajského riaditeľa daňového úradu veľmi lukratívna z pohľadu kariéry a zamestnania. Ja som mal s ministerstvom financií od začiatku veľmi jasnú dohodu, že v tomto mám právo veta a môžem kandidátov odmietnuť. Odmietol som ich veľmi veľa.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V roku 2013 sa zlepšil výber DPH. Čo presne sa vlastne stalo?

Ak zavediete niekoľko opatrení naraz, ktoré prispievajú k efektivite výberu daní, a ak ste ich trafili správne, tak sa to prejaví – to sa presne stalo v roku 2013. Samozrejme, ešte v kombinácii s tým, že sme verejnosti prezentovali prípady, ktoré sme odhalili, a tých tlačových besied bolo veľmi veľa. Takže sa nám podarilo v krajine nastaviť atmosféru, že daňové podvody predovšetkým na DPH sú neakceptovateľné a ideme proti nim veľmi tvrdo bojovať.

Čo sa ukázalo? Že štát vyplácal vratky DPH, ktoré nemusel?

Predovšetkým to, že podvody najmä na DPH boli v tejto krajine naozaj národným športom. Ukázalo sa to v plnej miere. Skokový úspech sme zaznamenali najmä vďaka tomu, že sa v minulosti toho veľa neurobilo.

Vy ste raz povedali, že ste sám prekvapený, kto každý si robí biznis s DPH. Ukázalo sa, že je to mafia, veľké firmy, alebo kto vlastne?

V plnej miere sa ukázalo, že sú to organizované skupiny, organizované reťazce a že miera organizovaného zločinu v tejto krajine bola masívna.

Sú do toho zapojené aj veľké firmy?

Áno, hoci typy podvodov vo veľkých firmách nemusia byť vždy len také, že si deklarujú neoprávnený nadmerný odpočet. Môže to byť napríklad aj zníženie vlastnej daňovej povinnosti. Ale áno, máme identifikované rizikové transakcie, v ktorých sú aj veľké firmy.

Obchodný reťazec Lidl vydával bločky z chybných pokladníc. Trikrát porušil zákon, mal prísť o licenciu. Nestalo sa to. Prečo?

Sú to pre mňa ťažké témy, lebo vy nie ste viazaná daňovým tajomstvom, ja som. Ale prípad spoločnosti Lidl bol medializovaný veľmi intenzívne a verím, že mi odpustia, keď poviem, že sa preukázalo absolútne exaktne a presne, že spoločnosť Lidl neurobila daňový podvod a nedošlo k žiadnemu kráteniu dane.

Keď sa teda opýtam, prečo ste nedali návrh, aby sa Lidlu odobrala licencia, lebo ste tak mohli urobiť, tak preto, lebo sa ukázalo, že nedošlo k žiadnemu podvodu?

Presne tak. Nedošlo ku kráteniu dane a, samozrejme, ani k podvodu.

Ale porušili trikrát zákon a ten hovoril, že majú prísť o živnostenské oprávnenie?

Nedošlo ku kráteniu dane a ani k podvodu.

Prečo sa teda menil zákon? Bolo to preto, že v tom čase ste si ešte neboli istí, či tento obchodný reťazec podvádzal alebo nie?

Spoločne s ministerstvom financií prehodnocujeme aj paragrafové znenie zákonov na základe nejakej skutočnosti a reality, ktorá sa stala. Ak zistíme, že niekde to nemáme dostatočne jasné a špecifické z hľadiska výkonu Finančnej správy, tak sme pripravení to zmeniť. Môžem vám dať príklad – zoznam subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH. Bola to takisto veľká téma. Najprv platilo, že keď si subjekt splní svoje daňové povinnosti, bude na zozname ďalších dvanásť mesiacov; dnes je to už len šesť mesiacov. Nezakrývame si oči pred spätnou väzbou, ktorá prichádza z podnikateľského prostredia.

Keď sa hovorí o podvodoch s registračnými pokladnicami, spájajú sa s nimi najmä obchodné reťazce. Je to teda tak, že majú dvojité účtovníctvo?

Podvody na registračných pokladniciach existujú tak v reťazcoch, ako v individuálnych obchodných jednotkách a predajniach. Typov podvodov je veľa. Existovali konkrétne prípady, keď sa ukázalo, že majú dve pokladnice. Jedna bola oficiálna s reálnym fiškálnym modulom registrovaná ministerstvom financií – a druhá fiktívna. Typov podvodov je veľa od veľmi jednoduchého, že nedostanete bloček, cez ten, že dostanete falošný bloček, až po krátené tržby vo fiškálnych moduloch. Ale proti tomu sme urobili veľa opatrení.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V roku 2014 sa rast efektivity výberu DPH spomalil. Prečo?

Podvodníci dramaticky menia spôsob svojho správania a menia aj spôsob, akým chcú daňové podvody robiť a aj robia; my zasa meníme opatrenia. Kým opatrenie zareaguje na typ podvodu, to chvíľu trvá.

Ako podvodníci zmenili správanie? Zmenili sa komodity?

Zmenilo sa toho veľmi veľa. Dnes sú daňové podvody multikomoditné. Kým v roku 2012 to boli komodity typické tým, že sú sypké, ťažko sa ich objem a množstvo dá spočítať, napríklad cukor, pšenica a minerálne oleje, ale aj surový kameň, dnes sa to deje so všetkými komoditami, od tradičných až po mobilné telefóny, spotrebnú elektroniku.

Ako rýchlo viete na to reagovať?

Všetky rizikové transakcie vidíme cez kontrolné výkazy DPH. Analyzujeme, ktoré sú najrizikovejšie, menej rizikové, ktoré sú jednorazové alebo systematického charakteru. Dnes sa takmer všetky kontroly začínajú na základe určenia rizikových transakcií z kontrolného výkazu DPH.

Môžete teda povedať dva-tri príklady, ako kontrolné výkazy pomohli zlepšiť výber DPH?

Je to najhodnotnejšia báza informácií, akú máme na Finančnej správe. Vďaka kontrolným výkazom dostaneme všetky transakcie, ktoré slúžia na výpočet DPH. Vieme vyhodnotiť všetky anomálie, vidíme typy rizikových transakcií, nové typy podvodov. To je obrovská hodnota kontrolných výkazov. Daňové subjekty si napríklad uplatňovali daň na vstupe z hotovostného predaja a väčšinou si uplatňovali fiktívnu hodnotu z fiktívnych bločkov. Týkalo sa to hlavne štvrťročných platcov DPH. Nebyť kontrolného výkazu, množstvo daňových podvodov by sme odhalili omnoho neskôr. V roku 2014 si daňové subjekty deklarovali menšie nadmerné odpočty ako v minulosti, pretože sa viac báli robiť podvody typu, že si uplatním neoprávnený nadmerný odpočet.

Od kontrolných výkazov sa toho veľa čakalo, pokiaľ ide o výnos DPH. Napriek tomu sa rast efektívnej daňovej sadzby spomalil. Prečo?

Kontrolný výkaz sme zaviedli k 1. januáru 2014, prvé kontroly na základe kontrolných výkazov sa otvárali v apríli. Dnes máme začiatok roku 2015. Nejaké kontroly sa už ukončili, iné stále trvajú, lebo ide o výmenu medzinárodných informácií. Takže keď sa bavíme o nadmerných odpočtoch, efekt príde práve v roku 2015. Ak sa bavíme o celkových účinkoch, tak som ich už spomenul: obrovská informačná báza na identifikovanie nových typov podvodov a výrazné zlepšenie dobrovoľnosti daňového plnenia subjektov.

Nie je to teda o tom, že tí, ktorí chcú podvádzať, vás už dobehli a vy s tým v skutočnosti neviete pohnúť?

Nie, naozaj to tak nie je. Daňové podvody sú organizovaný zločin, zoskupenia firiem, ktoré medzi sebou obchodujú, to nie sú hlúpi ľudia. Sú to sofistikované transakcie, ktoré uskutočňujú múdri podvodníci, ak to máme takto bizarne povedať. Okamžite zareagujú na opatrenie, ktoré vidia, nejakým iným typom podvodu. Kontrolný výkaz nám prináša to, že to vidíme. Vieme veľmi ľahko vyhodnotiť, či sa to deje opakovane alebo jednorazovo – či predpokladáme, že sa to bude diať v budúcnosti.

Čo zvláštne pre vás priniesla bločková lotéria?

Priniesla zvýšenie dobrovoľného plnenia daňovej povinnosti firiem alebo subjektov, ktoré predávajú konečnému zákazníkovi. Objektívne sa stáva stále menej, že nedostanete bloček. Naučili sme ľudí, aby si pýtali bločky a aby sa zamýšľali nad tým, keď ich nedostávajú. Naučili sme ich to tým, že bločková lotéria bola veľká téma, bola to hra, mali sme komunikáciu v tom zmysle, že ľudia prakticky okrádajú sami seba. Veľa sa v tom zmenilo.

Ekonómovia vládneho Inštitútu finančnej politiky (IFP) odhadli, že ročný výnos bločkovej lotérie je osem miliónov eur, čo z pohľadu rozpočtu nie je veľa.

Ja sa s tým neviem úplne stotožniť. IFP urobilo exaktnú kalkuláciu nejakých kritérií, čo nezahŕňa zvýšenie dobrovoľného plnenia daňovej povinnosti subjektov v spotrebe. Pre mňa sú tie efekty rozhodne vyššie ako osem miliónov eur, ktoré IFP vykalkulovalo. Doteraz sme dostali osemtisíc podnetov od občanov. Pred bločkovou lotériou sme ich dostávali málo, blízko nuly. Synergických efektov má pre nás bločková lotéria veľa. Ja som spokojný s tým, že sa zaviedla.

Budete v nej pokračovať?

Určite áno. Samozrejme, aj bločková lotéria má svoj životný cyklus. Ale máme stabilný počet ľudí, ktorí sa do bločkovej lotérie zapájajú. Tipos vymýšľa nové modifikácie hry, to je úloha do budúcna.

Podnikatelia sa stále sťažujú, že daňové kontroly trvajú dlho. Prečo?

Priemerná daňová kontrola na DPH trvá šesť mesiacov. Vy evidujete iba tých, ktorí sa sťažujú, že kontrola trvá dlho. To neznamená, že všetky trvajú dlho. Niektoré trvajú veľmi dlho, pretože je potrebná medzinárodná výmena informácií.

Aký je trend?

Je veľmi pozitívne, že od roku 2012 nám klesá počet otvorených kontrol. V roku 2012 ich bolo viac ako 16-tisíc, v roku 2014 ich bolo 12,5 tisíca. Hovorí to o tom, že kontroly sú cielenejšie a neobťažujeme podnikateľov, ktorých nemáme dôvod obťažovať. Na DPH kontrolujeme jedno percento daňových subjektov. Dĺžka trvania daňovej kontroly nám neklesá práve preto, že kontroly sú cielené, sú zložité.

Vlani ste sa viac zamerali na kontroly transferového oceňovania. Potvrdilo sa, že je to prešľap veľkých firiem na Slovensku?

Potvrdzuje sa nám, že má veľký význam sa tomu venovať, je to problém aj veľkých korporácií. Vzájomne prepojené firmy neférovo oceňujú obchodné transakcie medzi sebou.

Bavíme sa o desiatkach miliónov eur?

Bavíme sa určite v desiatkach a v stovkách miliónov eur celkovo. Zaujímavé na týchto kontrolách je, že priemerný nález je veľmi vysoký. Má hodnotu okolo 2,5 milióna eur.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie