Obohatiť urán môže Irán rýchlo. Vyrobiť jadrovú zbraň je však ďalšia vec, hovorí bezpečnostný expert Smetana

To, čo sa teraz deje v Iráne, môže motivovať iné štáty k tomu, aby potajomky rozvíjali jadrové programy a týmto spôsobom sa snažili poistiť svoju bezpečnosť, hovorí český odborník na jadrovú bezpečnosť Michal Smetana.

„Podľa odhadov amerických tajných služieb a expertov nič nenaznačuje, že by Irán urobil počas posledných dvoch rokov politické rozhodnutie získať jadrovú zbraň,“ vysvetľuje.

V rozhovore s ním sa okrem iného dočítate:

• čo vieme o iránskom jadrovom programe a či skutočne predstavuje bezprostrednú hrozbu pre Izrael alebo pre svet;
• ako fungovala jadrová dohoda, od ktorej Donald Trump v roku 2018 odstúpil;
• prečo Irán obohacuje urán na vyššiu úroveň, čo však samo osebe neznamená, že by bol schopný počas dní alebo týždňov zostrojiť jadrovú zbraň;
• či je možné zničiť jadrový program vojenskou silou a čo to môže znamenať pre iné krajiny, ktoré majú ambíciu zaistiť si vlastnú bezpečnosť;
• čo by znamenalo odstúpenie Iránu od zmluvy o nešírení jadrových zbraní;
• prečo Západ v otázke jadrových zbraní netlačí aj na Tel Aviv.

Izrael tvrdí, že za útokmi na Irán, ktoré sa začali 13. júna, je snaha zamedziť Teheránu vo výrobe jadrovej zbrane, čo vníma ako bezprostrednú hrozbu. Vieme, ako to v Iráne je s jadrovým programom?

Aby sme zistili, kde je dnes iránsky program, musíme sa pozrieť o pár rokov späť do doby, keď bola v roku 2015 podpísaná dohoda medzi Iránom a Spojenými štátmi, Ruskom, Čínou, EÚ, Nemeckom, Veľkou Britániou a Francúzskom.

Táto dohoda vtedy ukončila trinásť rokov trvajúcu krízu spojenú s iránskym jadrovým programom. Výmenou za ukončenie sankcií Irán sľúbil, že výrazným spôsobom obmedzí svoj jadrový program.

Konkrétne išlo o to, že zredukuje množstvo uránu, ktoré má k dispozícii, naďalej ho bude obohacovať už len na veľmi nízky stupeň, teda na koncentráciu 3,67 percenta izotopov U235, čo je kvalita, ktorá sa využíva pre civilné jadrové reaktory a na výrobu jadrovej energie, tiež že odstráni pokročilé centrifúgy a podnikne ďalšie kroky, ktoré by mu znemožnili získať jadrové zbrane.

Dohoda však nastavila aj systém dôkladných kontrol zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Jej súčasťou bolo prijatie takzvaného dodatkového protokolu, ktorý umožňuje inšpektorom veľmi intruzívne inšpekcie aj mimo lokácie deklarovanej Iránom ako jadrové zariadenia. Bola to snaha komplexne monitorovať iránsky civilný jadrový program, aby sa z neho nemohol stať vojenský. To platilo do roku 2018.

Všetky strany certifikovali, že Irán dodržiava svoje záväzky, opakovane to potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, všetky európske štáty, ktoré boli jej súčasťou, aj Spojené štáty, vrátane tajných služieb, ktoré potvrdzovali, že Irán dodržiava záväzky. Aj tak sa však Donald Trump v roku 2018 rozhodol odstúpiť od zmluvy a znova uvaliť na Irán sankcie.

Urobil to nielen v rozpore s dohodou, ale aj proti prianiu európskych štátov, Ruska, Číny, Iránu a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Proti bola drvivá väčšina štátov sveta a politikov. Výnimkou bol napríklad Benjamin Netanjahu, ktorý silno loboval za to, aby Spojené štáty odstúpili od dohody.

Aj v Izraeli však existoval celý rad vysoko postavených predstaviteľov izraelskej armády a politikov, ktorí tvrdili, že zmluva funguje a že by mala zostať v platnosti.

Keď Trump odstúpil od zmluvy a znovu uvalil na Teherán sankcie,