Šéfka Colours of Ostrava: Na Radiohead nemáme my ani Pohoda
Riaditeľka najväčšieho českého festivalu Zlata Holušová hovorí o tom, prečo sa tento rok rozhodla pozvať aj veľa intelektuálnych osobností, o vzťahoch s Michalom Kaščákom aj o servise pre divákov.
Keď máte výročie, je to skôr utrpenie. Všetci čakajú niečo exkluzívne, no nám ide o vyrovnaný program a postupný rast, tvrdí riaditeľka festivalu Colours of Ostrava ZLATA HOLUŠOVÁ.
Je najzásadnejšou zmenou 15. ročníka veľká medzinárodná konferencia?
Z roka na rok rastieme, vždy niečo pribudne. Konferencia Meltingpot sú vlastne diskusné scény, ktorých bude sedem a predstaví sa na nich 150 rečníkov z celého sveta. Medzi nimi skutočné hviezdy, osobnosti ako Timothy Snyder, nositeľ Nobelovej ceny Dan Schechtman, držitelia Pulitzerovej ceny, novinár Chris Hedges a spisovateľ Yusef Komunyakaa, Robert Fulghum… Veľa veľkých mien. Diskutovať sa bude šesť dní v kuse a väčšina hostí zostane na celý čas. Colours získa úplne nový rozmer.
Takže sa natiahne na celý týždeň?
Začíname o týždeň skôr festival v uliciach. Museli sme ho posunúť, už sme to nestíhali robiť naraz. Teraz to bude rozohrievacie kolo, potom prechádzame do konferencií, a keď sa začne festival, už ani nebudeme vedieť, ako sa voláme (smiech).
Diskusie sa budú konať v areáli Vítkovice?
Áno, na celej Hlubine, čo je zóna s množstvom sál, kde budú takmer nepretržite diskusné fóra. Najväčším menám venujeme jeden deň v sále Gong.
Hudobný program už je definitívne uzavretý?
Program sa plní veľmi ľahko, niekedy by sme ešte radi niečo pridali, ale už nie je kam. Preto napríklad počas roka robíme sólové koncerty. Už sme mali Rodriga a Gabrielu, Damiena Ricea, tento týždeň je sólový koncert Miku v Prahe.
Má festival maximálnu kapacitu návštevnosti?
Na čísle 47-tisíc. Zmestilo by sa ešte o pár tisíc ľudí viac, ale už by to bolo na úkor komfortného pohybu v areáli.
Čierna Ostrava, farebný festival, biela Björk
Ako to bolo tento rok s veľkými hudobnými menami? Unikol vám niekto, napríklad Radiohead, ktorí ohlásili letné turné k novému albumu?
Myslím si, že Radiohead skôr trápi Miša Kaščáka, lenže to je skupina, ktorú on ani my nedokážeme zaplatiť. To už je meno pre festivaly so 100-tisíc návštevníkmi a s dvojnásobným vstupným. Pre nás nemá zmysel načahovať sa tak vysoko, potom by to bol festival o jednej veľkej hviezde a nie o tristo programových bodoch, ktoré máme. Poznám dosť promotérov, ktorí to riskli a skrachovali. Kúpiť hviezdu za pol milióna eur v našich končinách nie je možné. My sa snažíme o vyváženosť a kvalitu celého programu, aby tam neboli slabé miesta či nejaká výplň. Chceme, aby každá kapela bola zážitkom.
Najväčšie aktuálne meno je Anohni. Podarilo sa to aj vďaka tomu, že už v Ostrave hral?
Mali sme ho ešte so skupinou The Johnsons, hrala s nimi Janáčkova filharmónia. Antonymu sa u nás veľmi páčilo, bol to tento rok náš prvý potvrdený interpret. Jeho agent sa ozval, že majú úplne nový projekt, idú na turné a radi by sa vrátili. Album vyšiel len pred dvomi týždňami, takže sme sa dohadovali o niečom, čo sme nepoznali. Vedeli sme len, že to bude niečo úplne iné, alternatívnejšie než jeho predchádzajúca tvorba. No verili sme, že Anohni nemôže urobiť nič zlé, tak ako Björk patrí k najoriginálnejším umelcom, ktorí prekvapujú každým novým albumom.
Kam chodievate loviť tipy do programu?
Cestujem veľa po svete, pravidelne do Barcelony na Primaveru. Na budúci týždeň sa tam opäť chystám, takže Radiohead uvidím (smiech). Ale bude tam 100-tisíc ľudí, to už nie je o priamom zážitku, skôr o reprodukovanej hudbe, ktorú vidíte len z diaľky na obrazovkách.
Kto sa ešte podieľa na zostavovaní programu?
Mám hlavnú zodpovednosť a finálne slovo. Vyberám väčšiu časť programu, ale, samozrejme, prijímam impulzy od ľudí ako Jirka Moravčík, ktorý je špecialistom na worldmusic, na elektronickú hudbu mám zase dramaturga Adama Kaňu.
Vlani sa veľa návštevníkov sťažovalo, že v partnerských zónach hrá bizarná hudba.
Mali sme diskusie v tíme, či je to dobre, alebo zle. Keď sme sa tam však išli pozrieť a videli zabávajúcich sa ľudí, tak si poviete: Prečo nie? Iné festivaly zase majú kolotoče a rôzne iné veci, ktoré tiež k hudbe nepatria. Ak to časti návštevníkov vyhovuje, dá sa urobiť kompromis. Ale určite chceme trochu ovplyvňovať výber dídžejov v partnerských zónach. Je to aj tým, že niekedy sa návštevníkom nazbiera príliš veľa alternatívnej a intelektuálnej hudby, chcú sa zastaviť, uvoľniť. Počúvať niečo, čo dobre poznajú, a užiť si to. Nezasahuje to do iných scén, u nás hudba z jedného pódia nepreniká do iného hľadiska.
A čo sprchy, bude ich viac?
Servis pre návštevníkov posilňujeme každý rok. No keď udrú štyridsiatky, nedokážete si predstaviť, ako narastú nároky. Záleží na tom, aké je nakoniec počasie. Ale to k festivalu patrí. A keď už sme spomínali Primaveru, tam neexistuje žiadne stanové mestečko, neexistujú sprchy, nikde si neodpočiniete.
Ale to je v podstate mestský festival, pri Barcelone je navyše more.
Skúste sa doň dostať, keď je tam 100-tisíc ľudí. Na more sa iba pozeráte. Keď si zoberiem Colours aj Pohodu, sú neuveriteľne užívateľsky príjemné.
S Pohodou máte veľa spoločného, aj blízky termín. Beriete sa ako konkurencia?
Sme skôr súrodenecké festivaly a priatelia. S Mišom si vieme zatelefonovať, keď sa niečo rozhoduje. Mám ho veľmi rada. Náš vkus je podobný, obaja robíme festivaly so srdcom a nepozeráme, koľko to stojí. Konkurenciu z nás robia ľudia na sociálnych sieťach, ktorí vypisujú: Pozrite, čo bude na Pohode, prečo to nie je na Colours a naopak.
Ako bude tento rok vyzerať stanové mestečko?
Vlani tam spadol konár, našťastie sa nikomu nič nestalo, no keď sa urobil dendrologický prieskum, ukázalo sa, že väčšina stromov nie je v poriadku. Takže nám zredukovali priestor na tretinu. Do normálu sa vrátime až budúci rok, mesto sľúbilo, že to dá do poriadku, teraz to nestihlo. Takže zväčšujeme stanové mestečko pri hrade, kde sme boli kedysi. Keď si to porovnám s akýmkoľvek iným festivalom vo svete, tak to nie je žiadny problém. Ja sama na Primavere chodím do hotela 4-5 kilometrov pešo. Kyvadlovú dopravu si nemôžeme dovoliť a naše dopravné podniky tvrdia, že sa na tom nedá zarobiť.
Akú veľkú časť rozpočtu tvoria príjmy z lístkov?
Už sme si privykli na priateľské ceny vstupeniek. Na nás to kladie veľké nároky vykompenzovať to partnermi a často sa ľudia sťažujú, že prečo sú tam tak často zviditeľňovaní. Jednoducho preto, aby ich vstupenka mohla stáť toľko, koľko stojí. Príjmy zo vstupného vykryjú len štyridsať percent nákladov, čo zvyšuje závislosť od iných zdrojov. Sme vďační, že nám veľkí partneri neodchádzajú.
Je teda festival ziskový?
Už nie sme vo veľkých dlhoch, ale každý rok robíme festival na doraz. Takže vždy ideme do rizika. Ale stále nás to baví. Už počas festivalu dostávame nápady na zlepšenia ďalšieho ročníka. To bol aj prípad Meltingpotu. Nápad na medzinárodnú konferenciu som dostala vlani v sobotu. Je to naša odpoveď na to, čo sa deje. Pociťovanie súčasnej spoločenskej situácie, vzrast agresivity, nenávisti a stúpajúceho nebezpečia extrémistov. Dá sa tomu čeliť tak, že privediete inteligentných a vzdelaných ľudí, ktorí dokážu inšpirovať iných a otvárať oči. Verím, že tie diskusie budú mať veľký dosah, všetky si ich nakrúcame a postupne budeme zverejňovať.
Keď si po festivale čítate riporty, aký pocit prevažuje?
Väčšinou som nešťastná, pretože novinári si vyberajú najmä české kapely. Prečo sa nevenujú skôr novým inšpiratívnym menám, ktoré tam sú? Trápi ma, keď novinárčina skĺzne do povrchnosti a písania len o tom, čo ľudia poznajú. Ale viem, že novinár je tlačený editorom, ktorý mu povie, aby sa radšej venoval Lenke Dusilovej než holandskej speváčke, ktorá ho ohromila.
Nie je cesta pozývať iba nové české projekty alebo priamo nejaké objednávať?
Občas to robíme. Napríklad vlani som vymyslela projekt Zrní s Janáčkovou filharmóniou. Ale to musí prísť samo, nedá sa to robiť samoúčelne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
