Denník NAmeričania už raz režim v Iráne povalili, nimi dosadený autokrat vládol vyše dvadsať rokov a krajinu to ovplyvňuje dodnes

Washington PostWashington Post
5Komentáre
Zosadený premiér Muhammad Mosaddek (vpravo) v spoločnosti sovietskeho diplomata Anatolija Lavrentieva. Foto - William Arthur Cram/Wikimedia Commons
Zosadený premiér Muhammad Mosaddek (vpravo) v spoločnosti sovietskeho diplomata Anatolija Lavrentieva. Foto – William Arthur Cram/Wikimedia Commons

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Píše Leo Sands, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Donald Trump verejne zvažuje, či sa Spojené štáty zapoja do izraelského útoku na Irán, a niektorí analytici naznačujú, že medzi explicitne nevyjadrené vojnové ciele Izraela by mohol patriť aj pád teheránskej vlády.

Trump vyostril svoju rétoriku a tento týždeň požadoval od Teheránu „bezpodmienečnú kapituláciu“, no neuviedol, čo presne by to malo znamenať. V príspevku na sociálnej sieti vyhlásil, že USA poznajú miesto, kde sa zdržiava iránsky vodca ajatolláh Alí Chámeneí, ale nechcú ho zavraždiť – „aspoň zatiaľ nie“.

USA v súčasnom konflikte verejne nevyzvali na zmenu režimu, ale pred viac ako 70 rokmi zohrali kľúčovú úlohu pri zosadení teheránskej vlády – hoci historické okolnosti boli veľmi odlišné.

„Pre väčšinu Američanov je to zabudnuté, rovnako ako pre Britov, ktorí sa na prevrate tiež podieľali. V iránskej politike je však táto spomienka stále prítomná,“ hovorí Roham Alvandi, historik z London School of Economics.

Na pozadí studenej vojny a frustrácie Británie zo straty prístupu k rope koordinovala CIA v roku 1953 spolu s Britmi tajnú operáciu, ktorá zvrhla demokraticky zvoleného premiéra krajiny Muhammada Mosaddeka.

Na jeho miesto Washington pomohol dosadiť exilového šáha Muhammada Rezu Pahlavího, autokrata, ktorý sympatizoval so záujmami Západu a bol zarytý antikomunista. Jeho vláda pretrvala až do iránskej revolúcie v roku 1979, ale Alvandi tvrdí, že prevrat bol momentom, ktorý formoval moderný iránsky nacionalizmus a dodnes pretrváva v kolektívnej pamäti.

Americká dilema

Keď bol Mosaddek v roku 1951 zvolený za premiéra na základe vlastenecky vedenej kampane, ktorá sľubovala prevzatie kontroly nad ropnými aktívami krajiny, Washington stál pred dilemou. USA mohli podporiť ambície Mosaddekovej vlády alebo sa postaviť na stranu Britov zdesených hrozbou, ktorú nový iránsky vodca predstavoval pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.