Denník N

Invázia Turkov alebo 800-tisíc nezamestnaných: V kampani o brexite vyhrávajú lži a emócie

Boris Johnson, líder kampane za brexit, sa bozkáva s Donaldom Trumpom. Foto - tasr/ap
Boris Johnson, líder kampane za brexit, sa bozkáva s Donaldom Trumpom. Foto – tasr/ap

Pred referendom o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie zatiaľ vyhráva strašenie na oboch stranách.

Nech už sa to skončí akokoľvek, Británia zažije po referende ťažké roky. Buď ju čaká hospodárska recesia a 800-tisíc nových nezamestnaných, alebo na ostrovy prídu milióny imigrantov z Turecka a skolabuje zdravotníctvo.

Tak by to aspoň vyzeralo, ak by sa naplnili scenáre, ktorými oba tábory bojujú o víťazstvo v referende, či má Británia zostať v EÚ. Žiadne optimistické vízie – pätinu nerozhodnutých voličov chcú pritiahnuť strašením, čo všetko sa stane, ak vyhrá súper.

„Voláme to Projekt strach verzus Projekt strach,“ hovorí pre Denník N Vincenzo Scarpetta z britského think-tanku Open Europe.

Staršia pani v čakárni

Už dlho nemali analytici výrokov britských politikov toľko práce ako pred júnovým referendom. V počte šírenia mýtov vyhrávajú zástancovia kampane za odchod, reprezentovaní najmä kampaňou Vote Leave. Napríklad týmto videom.

Staršia pani sa cíti zle. Dcéra ju vezme na britskú pohotovosť. Tu sa obraz rozdelí na dva paralelné svety. V jednom prípade je Británia súčasťou Únie, v druhom nie.

V prvom prípade čakajú v čakárni desiatky pacientov a nie je náhoda, že pred babičkou ide dnu aj východoeurópsky a neprívetivo vyzerajúci muž. V prípade pohotovosti „slobodnej“ Británie čaká len pár pacientov. A kým v prvom prípade už vyliečená žena opúšťa pohotovosť, v tom druhom prípade na ošetrenie stále čakajú.

„Do Európy posielame týždenne 350 miliónov libier. Za to by sme mohli každý týždeň postaviť jednu nemocnicu,“ tvrdí sa vo videu.

To, že Británia posiela do Únie viac, ako z nej dostáva (po Nemecku má druhý najvyšší rozdiel), je pravda. Sumu však prehnali.

Podľa projektu Fullfact to v roku 2014 bolo v skutočnosti 250 miliónov libier týždenne. Navyše, video ignoruje fakt, že takmer polovicu peňazí v nejakej forme dostáva Británia späť (napríklad na farmárov). Celkový účet tak je 120 miliónov.

Zástancovia brexitu najčastejšie strašia imigrantmi. Podľa Michaela Gova, jedného zo šiestich ministrov britskej vlády, ktorý lobuje za odchod z EÚ, by do roku 2030 mohlo prísť do Británie 2,5 až 5,2 milióna imigrantov z EÚ. Tábor vychádzal z analýzy, koľko imigrantov prišlo po vstupe desiatich krajín v roku 2004.

Je pravdou, že počet európskych imigrantov v Británii výrazne narástol. Ich počet sa od roku 2004 zdvojnásobil, momentálne ich na ostrovoch žijú tri milióny. Vlani sa do Británie prisťahovalo ďalších, rekordných 172-tisíc ľudí z EÚ.

Odhady budúceho nárastu sú však prehnané, podľa Office of National Statistics do roku 2029 aj s ľuďmi mimo EÚ prídu tri milióny prisťahovalcov. Európanov by mohla byť tak polovica.

Horda Turkov

Gove vychádza z toho, že do roku 2020 vstúpi do EÚ päť nových krajín: Albánsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a hlavne 75-miliónové Turecko. Práve hordou Turkov strašia najčastejšie, v jednom videu to ilustrovali bitkou v tureckom parlamente.

„Turecko nie je ani zďaleka blízko vstupu do EÚ,“ hovorí analytik Scarpetta. „Navyše, Británia by mohla vetovať jeho vstup,“ dodáva. Ani pri štyroch balkánskych štátoch nie je isté, že do EÚ vstúpia v roku 2020. Británia by si mohla vyrokovať obmedzenie prístupu Balkáncov na svoj pracovný trh, ako to spravila v prípade Rumunov a Bulharov.

Gove tiež povedal, že týchto päť miliónov by nezvládlo najmä britské zdravotníctvo. Vzťah medzi počtom imigrantov a návštev na pohotovosti však podľa jeho kritikov nie je dokázaný.

Aj Remain

„Britská ekonomika upadne do RECESIE, ak odídeme z EÚ,“ hlása titulok hlavnej správy na stránke britského ministerstva financií. Promuje ním svoju štúdiu krátkodobých dôsledkov brexitu na ekonomiku krajiny.

tá prvá, ktorá hovorila o poklese HDP (v porovnaní so zotrvaním) o 2,5 až 7,8 percenta do roku 2030, bola pesimistickejšia ako mnohé z odhadov nezávislých think-tankov. Aj keď napríklad magazín Economist ju nazval „v podstate presvedčivou“.

Aj druhá štúdia si našla odporcov. Okrem iného hovorí, že Británia príde krátkodobo o pol milióna pracovných miest, v prípade vážneho šoku možno až o 820-tisíc. „Medzi ekonómami prevláda konsenzus, že krátkodobo by to pre ekonomiku krajiny bol šok. Štúdia ministerstva však preháňa negatívny vplyv,“ domnieva sa Scarpetta.

Pre Open Europe sa nárast nezamestnanosti o 1,6, resp. 2,4 percenta (v prípade vážneho šoku po brexite) zdá privysoký. To už by sa približoval 2,9 percenta po finančnej kríze v roku 2009.

Dôsledky štúdie sú „prehnané“ aj podľa prvej škótskej ministerky Nikoly Sturgeon, ktorá podporuje zotrvanie v EÚ. Obáva sa, aby kampaň strašením nepohnevala voličov.

Problémom vládnych odhadov je, že sa snažia byť presné do ťažko predvídateľnej budúcnosti. Vláda napríklad tvrdí, že priemerná dovolenka v Európe sa Britom predraží o 230 libier na osobu, ceny nehnuteľností môžu padnúť o 18 percent. A napríklad na šaty dá bežná rodina ročne o 220 libier viac.

„Brexit a s tým súvisiaca slabšia libra budú mať časom vplyv na ceny, ale je ťažké povedať presne, o koľko,“ zhodnotila projekt Reality Check BBC.

Prieskumy pred referendom, modrou sú ľudia za zotrvanie, zelenou za odchod. Zdroj - YouGov
Prieskumy pred referendom, modrou sú ľudia za zotrvanie, zelenou za odchod. Zdroj – YouGov

Ako k hlupákom?

Na debatu je aj vyjadrenie premiéra Camerona, že odchodom Britov sa zvýši riziko, že v Európe bude vojna.

„Kampaň za odchod minimalizuje riziká vyplývajúce z brexitu, najmä tým, že nie je jasné, aký vzťah by Británia mala k jednotnému európskemu trhu. Na druhej strane, aj mnohé deklarované riziká kampane za zotrvanie sú prehnané,“ povedal pre Denník N politológ zo škótskej Stirlingovej univerzity Andrew Glancross.

Kampaň založená na emóciách škodí racionálnej debate, no pre obe strany má svoje ratio. „Mnohí voliči sa budú rozhodovať racionálne, no pre mnohých iných to bude voľba založená na emóciách. Zvyčajne sa stratégia strašením vypláca tým, že doženie ľudí k volebným urnám,“ hovorí Scarpetta.

Podľa neho je však riziko, že jedna zo strán prekročí mieru. Bývalý poradca Davida Camerona Steve Hilton povedal, že k voličom sa správajú „ako k hlupákom“.

„Vedeli sme, že to bude ostré, horúce a škaredé. Ale nevedeli sme, že to bude takéto ostré, takéto horúce a takéto škaredé. Bez nestranného rozhodcu v ringu a trestu za zveličovanie môžu obe strany robiť hysterické tvrdenia a útoky,“ napísal pre Politico.eu Robert Colville.

Do referenda pritom zostáva necelý mesiac a prieskumy sú vyrovnané.

Brexit

Teraz najčítanejšie