Jana Shemesh
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
v téme týždňa píšem o tom, ako by Robert Fico chcel spolupracovať s Afganistanom, ktorý potláča práva polovice svojej populácie.
V profile týždňa si môžete prečítať o prvej žene na čele britskej špionážnej služby v jej histórii.
Píšem aj o tom, ako sa v Anglicku a vo Walese dekriminalizujú interrupcie, zatiaľ čo v Spojených štátoch pre prísny interrupčný zákon neodpojili od prístrojov mozgovo mŕtvu ženu len preto, že bola tehotná.
V tipoch na čítanie ponúkam inšpiratívny rozhovor s mamou dieťaťa s autizmom a v tipoch na pozeranie ďalší seriál, v ktorom je jedna sestra úspešná a usporiadaná, kým druhá presne naopak. Ale ako to už v seriáloch býva, pravda je niekde inde.
Téma týždňa: V Afganistane sa o dvoch pohlaviach nediskutuje, tam sa jedno rovno neuznáva
Úroveň participácie žien v krajine: nula.
Počet žien v štátnych alebo lokálnych exekutívnych orgánoch: nula.
Počet dievčat po dvanástom roku života (alebo po absolvovaní šiestej triedy), ktoré v uplynulom roku chodili do školy: nula.
To sú čísla, ktoré vytiahla organizácia OSN pre ženy UN Women zo svojej správy o indexe rodovej rovnosti minulý týždeň. Ide o nateraz najkomplexnejšiu správu organizácie o postavení žien od návratu Talibanu k moci v roku 2021.
Aj bez nej však bolo každému, kto si aspoň niekedy prečíta správy zo zahraničia, jasné, že ženám a dievčatám v Afganistane sa žije čoraz horšie. Aj to, že ich prenasledovanie a obmedzovanie ich práv je systematické, hlboko zakorenené v ideológii Talibanu a že ten prakticky vôbec nič (okrem pobúrenia svetovej verejnosti) nebrzdí v tom, aby túto ideológiu násilne presadzoval.
Premiér Robert Fico, okúzlený stredoázijskými autoritárskymi režimami, nedávno vyhlásil, že jeden z nich – Uzbekistan – by mohol byť bránou práve do Afganistanu a je len na nás, či sa rozhodneme spolupracovať alebo nie.
Keď sa na tlačovej konferencii reportérka Denníka N predstaviteľov Smeru opýtala, či prekážkou spolupráce nie je Taliban, len sa
