Len drony nestačia, najlepšia obrana je protiútok. Päť vojenských lekcií z amerického úderu na Irán

Spojené štáty podnikli v noci zo soboty na nedeľu bezprecedentný vojenský útok na iránske jadrové zariadenia. Spôsob, akým ho urobili, ponúka niekoľko pohľadov na vojnu v čase, keď už mnohí nadobudli dojem, že vojny vždy budú vyzerať tak ako tá ruská proti Ukrajine.

1. Americká projekcia sily

Útok amerického letectva a námorníctva na Irán je v jednom unikátny: len USA sú schopné uskutočniť taký masívny konvenčný úder kdekoľvek na planéte. Spojené štáty cez víkend demonštrovali túto schopnosť všetkým, ktorí na ňu pozabudli.

Iba USA dokážu dostať do vzduchu dve formácie strategických bombardérov (z nich jednu klamlivú), zaistiť ich bezpečie aj palivo na trase cez pol planéty a späť a dopraviť na cieľ dvanásť či štrnásť obrovských štrnásťtonových bômb, ktoré dokážu explodovať po prerazení ekvivalentu šesťdesiatich metrov železobetónu.

Takáto schopnosť sa vyvíja desiatky rokov a je extrémne nákladná na vývoj aj na udržiavanie.

Nešlo len o bombardéry. Podľa Pentagónu sa do akcie zapojilo 125 lietadiel. Vie sa o desiatkach tankovacích lietadiel, siedmich lietadlách B-2 Spirit (možno deviatich, podľa jedného svedka z Missouri, kde majú základňu) a ďalších šiestich B-2, ktoré leteli na tichomorský Guam a ktoré nepatrili k operácii. USA presunuli cez Európu do oblasti aj stíhačky F-22 na vybojovanie vzdušnej nadvlády.

Podľa amerických správ v noci najskôr prenikli do iránskeho vzdušného priestoru