Denník N

Reklamný jazyk – no nekúpte to

Účelom reklamného textu je tresnúť po hlave. Niekedy ide o úder takej intenzity, s ktorou tvorcovia ani nepočítali.

Autorka je knižná editorka

Pri určitých úboho vyzerajúcich knižočkách môže platiť, že nebolo na redigovanie ani na jazykovú úpravu. Keďže však väčšina problémov všehomíra sa dá riešiť, príčinou žalostnej jazykovej úrovne bude skôr to, že ju ktosi hrubo podcenil.

V komerčnej reklame výhovorka na financie neobstojí a pre jej rozpočet jazyková etapa nič neznamená.

Treba povedať, že prevažná väčšina reklamných textov je jazykovo úplne v poriadku a často sa s ním dokáže aj veľmi pekne hrať. Kruto však narážame, ak máme úlohu zdanlivo takú jednoduchú, ako je pochopenie českého originálu.

„Kto šetrí, má za tri“ je zoširoka používaný slogan, prevzatý bez najmenšieho rozmýšľania, čo to asi znamená. V slovenskej hlave sa ustálilo chápanie „za tri koruny“ a už sa veselo menia len sumy (za štyri). Pôvodný zmysel „má za troch“ ľudí, čiže majetku ako iní traja dokopy, ostal za hranicou.

Veľké šibalstvo sa podarilo Fidorke. Pekný český slogan „vykutálené rošťáctví“, kde prídavné meno aj odkazuje na tvar keksíka, aj má význam „vychytralý, mazaný, podařený“, v našom podaní znel „vykotúľané šibalstvo“, čo bol silný úder západným imperialistom.

Krásna kategória sú skutočné trojkorunové texty, ktoré, dúfajme, iný reklamný priestor ako šíry modrý Facebook nikdy neuvidia.

„Koniec problémov s očami. Zbavil som sa ich doma. Prečítajte si môj príbeh.“ Nevyzerá to na výkon hradený zdravotnou poisťovňou a tento príbeh plný bolesti a utrpenia bude zrejme napísaný Braillovým písmom.

„Mojich priateľov stále zaujíma, ako som mohla takto schudnúť. Skutočne som schudla viac než o polovicu!“ Rátajme: ak osoba vážila sto kilogramov, teraz má menej ako päťdesiat. Jej priateľov by malo skôr zaujímať, prečo nie je na jednotke intenzívnej starostlivosti.

„Je to 5 týždňov, čo to robím a nechce sa mi veriť, aké pohľady dostávam od priateľov a rodiny. Doktorka mi nechce veriť, ako dobre teraz vyzerám.“

Tento zhluk myšlienok mimoriadne nedôverčivej osoby skrýva hneď niekoľko orieškov. „Dostávať pohľady“ bude niečo ako dostávať telefonáty, čo dnes vďaka kalkovaniu nie je v našom jazyku nič mimoriadne.

Poďme prekladať: osoba „to robí“ päť týždňov, no dobre, gratulujeme. Ale na verejnosti? Ako inak je možné dostávať následkom „toho“ pohľady? Normálni ľudia sa „s tým“ zašijú doma a neriskujú rande s paragrafmi.

Druhý, ehm, výrok pripúšťa viacero vysvetlení. Možno sa aj doktorka zbavila problémov s očami a dnes jej treba verbálne oznámiť skutočnosti, ktoré inak vnímame zrakom. Alebo prídem do ambulancie. MUDr. povie: „Ako dobre vyzeráte, ja vám to neverím.“ Zjavná nelogickosť týchto konštrukcií nás privádza k záveru, že to musel byť telefonát: „Dobrý deň, pani doktorka, tu Holinová. Chcem vám len povedať, ako dobre teraz vyzerám.“ No túžim ja počuť, že to sa jej ani veriť nechce? Nekliknem na taký reklamný odkaz, ani keby ma para tlačila.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie