Jana Sedláková
Čo je to šťastie? Debata o tom, či sa dá šťastie objektívne zmerať, existuje už dlho. Jednoznačnú odpoveď asi nikdy nenájdeme.
Existujú však aj objektívne merania, ktoré sa snažia šťastie zmerať.
Podľa dát projektu OSN World Happiness Report je dlhodobo najšťastnejšou krajinou na svete Fínsko.
Slovensko je v tejto tabuľke na 50. mieste.
„Fínsko má najmenej nešťastných ľudí na svete,“ začal svoje zdôvodnenie, prečo to tak je, Timo Lehtinen z organizácie Mieli, ktorá sa vo Fínsku venuje duševnému zdraviu. Čo presne tým myslel, postupne vysvetlíme v texte.
Stretli sme sa ešte v daždivom novembri. V čase, keď v Helsinkách bolo denné svetlo len zopár hodín denne a stmievať sa začalo už pred štvrtou. Mne už aj toto prišlo ako luxus, pretože predtým som strávila niekoľko dní na severe Fínska v Laponsku, kde sa denné svetlo začalo strácať už okolo druhej.
Čím je teda práve táto krajina, ktorá má podobne ako Slovensko niečo vyše päť miliónov obyvateľov, najšťastnejšia na svete? Veď to počasie je úplným protikladom toho, čo si predstavím pod pojmom šťastie.
Po rozhovoroch s odborníkmi, ale aj vďaka svojim drobným osobným skúsenostiam som však na veľa vecí prišla.
S Lehtinenom sme sa rozprávali aj o tom, ako v krajine bojujú s korupciou, ako vnímajú ruskú propagandu a prečo sú to kľúčové veci na ceste k šťastiu.
So slovenským psychológom Alešom Bednaříkom, ktorý o sebe hovorí, že je happytarián, teda odborník na tému šťastia, sme sa rozprávali o tom, ako si môžeme vytvoriť Fínsko na Slovensku, ale aj o tom, ako hádky politikov vplývajú na duševné zdravie.
Mýtus o šťastných chudobných Afričanoch
Keď som niekomu spomenula, že pracujem na téme o tom, prečo je Fínsko najšťastnejšou krajinou na svete, reagoval v zmysle – v Afrike sú ľudia šťastní, aj keď nemajú peniaze.
Tento mýtus o šťastných a chudobných ľuďoch je rozšírený, hoci to dáta nepotvrdzujú.
„Cestovateľ sa asi nedostane do oblastí, kde tisícky detí umierajú na HIV alebo maláriu, nedostane sa do vojnových oblastí a nejde do krajiny, keď je tam vojenský puč a diktatúra. Nežije ani s tými ľuďmi mesiace v totálnej chudobe,“ vysvetľuje Bednařík.
Na druhej strane však ľudia v týchto krajinách žili po stáročia bez plánovania, zo dňa na deň, keďže v horúcich podmienkach sa nedala uskladniť žiadna potrava.
Naopak, v Európe sa muselo vždy viac plánovať, myslieť na uskladnenie potravín.
„Môže sa zdať, že sú v porovnaní s nami Európanmi šťastnejší a bezstarostnejší. Navyše sú od seba stále závislí, žijú vo väčších rodinách a to môže prispievať k aktuálnemu šťastiu. Pohľad na to, či sú Afričania šťastnejší, je ovplyvnený aj naším civilizačným pohľadom na to, čo koho robí šťastným,“ vysvetľuje Bednařík.
Už to, že je niekto chudobný a šťastný, sa trochu vylučuje. „Realita je taká, že chronická chudoba je stresor,“ vysvetľuje psychológ.
Ak nemáte peniaze, neviete si úplne slobodne zvoliť, do akej školy dáte dieťa. Potrebujete si vybrať takú, ktorá je zadarmo. Ak si napríklad nemôžete dovoliť cestovať ďalej od domu, obmedzuje vám to aj hľadanie práce. Nehovoriac o strese z budúcnosti, ak viete, že si napríklad finančne nemôžeme dovoliť byť chorí.
„Štúdie ukazujú, že nedostatok financií narúša dokonca aj kognitívne funkcie, znižuje sebadôveru a zvyšuje mieru depresie,“ vysvetľuje Bednařík.
Dodáva však, že ak sa niekto rozhodne žiť dobrovoľne iba s minimom peňazí, môže žiť šťastne, no možno ho to bude vylučovať z niektorých aktivít s bohatšími ľuďmi.
Americký ekonóm Richard Easterlin tvrdil, že šťastie sa s narastajúcim príjmom zvyšuje len do určitého bodu, ktorý volá plato šťastia.
„V USA sa hovorilo o asi 75 000 dolároch ročne, teda asi o 68-tisíc eurách. Podľa tejto teórie už viac peňazí neprináša viac pozitívneho prežívania. Na slovenské pomery odhadujem, lebo nemáme presné dáta, by táto hranica mohla byť asi 2,5 tisíca eur mesačne,“ vraví Bednařík.
Dodáva však, že podľa ďalších výskumov je dôležité brať množstvo peňazí ešte v jednom kontexte – využíva ich človek na to, aby bol šťastnejší? Ak áno, tak mu môže robiť radosť aj vyšší príjem.
Princíp jednoduchosti
Prejdime k tomu, čo robí Fínsko z pohľadu duševného zdravia takým zaujímavým. Lehtinen zhŕňa šťastie Fínov pod jedno kľúčové slovo – jednoduchosť. Je faktom, že jednotlivé body, ktoré pod ňu spadajú, spolu súvisia. Pokúsime sa ich však rozdeliť do ôsmich bodov.
Prvý princíp jednoduchosti – rovnostárska krajina: Sociálne rozdiely vo Fínsku nie sú také veľké ako v iných krajinách.
„Fínsko bolo už historicky rovnostárskou krajinou. Medzi ľuďmi neboli veľké rozdiely v bohatstve. Samozrejme, vždy boli bohatí ľudia, ale aj priemerná kvalita života bola dosť vysoká,“ vysvetľuje Lehtinen.
Toto pozorovanie úzko súvisí aj s duševným zdravím. „Ak máte pocit, že to, čo máte, vám nestačí, spôsobuje to stres,“ vysvetlil.
Druhý princíp jednoduchosti – vzájomná dôvera: Práve vďaka rovnostárskej histórii si Fíni vzájomne dôverujú. Nepredpokladajú hneď, že s nimi má niekto druhý zlý úmysel.
Podľa prieskumu Our World In Data z roku 2022 vo Fínsku až 68 percent ľudí súhlasilo s výrokom „väčšine ľudí sa dá dôverovať“. Lepšie sú na tom iba dve krajiny sveta, ktoré tiež skórujú vysoko aj v rebríčkoch šťastia – Dánsko a Nórsko so 74 a 72 percentami.
Na Slovensku je to iba 22 percent, Slovensko je na tom pri dôvere najhoršie v porovnaní so všetkými
