Nožiar z Hrochote uspel v Amerike, vyrobil štvrtý najlepší otvárací nôž (+ foto z dielne)
Nože vyrába vo svojej kováčskej dielni vyše dvadsať rokov. Jeho otvárací úžitkový nôž Pteryx L2 vyhodnotil americký testovací Gear Institute pred približne týždňom ako štvrtý najkvalitnejší medzi stovkami iných nožov.
Lasky, 45-ročný nožiar, vyrába nože bez kompromisov. Tvrdí, že do noža s jeho typickým znakom „L“ dá čo najkvalitnejší materiál a to najkvalitnejšie zo seba, až potom uvažuje nad cenou.
„Je to princíp. Nikdy to nie je inak,“ dodáva.
Lasky nemá rád, keď…
Ladislav Lasky Šánta z Hrochote pri Banskej Bystrici sedí pravdepodobne v kancelárii hneď vedľa kováčskej dielne a nie veľmi nadšene, ale trpezlivo vysvetľuje, ako vzniká nôž. Niekedy vraj hovoril o nožoch viac a celkom rád, ale čím viac o nich vie, tým menšiu chuť má rozprávať. Keď už rozpráva, tak netaktizuje, či sa to niekomu páči, alebo nie. Skromný? Určite cítite, že si je vedomý kvality svojej práce.
Lasky je vyučený elektrotechnik, nikdy ho to príliš nebavilo. Nebol dobrý elektrotechnik a nerozumel tomu. Bolo to vraj príliš teoretické.
Po skončení strednej školy vystriedal viacero povolaní. V Slovnafte, potom ako pomocný kuchár, predával noviny v trafike, chvíľu sa zdržal aj v stavebnej firme.
„Nemám rád, keď mi niekto frfle do roboty. Zistil som, že nechcem robiť s ľuďmi a nechcem robiť to, čo robia ostatní, tak som začal vyrábať nože,“ hovorí a popíja zalievanú kávu.
Začínal v 90. rokoch replikami mečov pre historický šerm a popri tom robil aj nože. Naučil sa vyrábať damaskovú oceľ a dnes z nej robí 95 percent nožov. Popri mainstreamových technológiách používa aj staré. Svojho času vyrábal repliky starých nožov a každoročne to opakuje v Technickom múzeu v Brne.
Pteryx
Úspešný nôž Pteryx L2 Lasky vyrobil už pred približne pätnástimi rokmi a prezentoval ho na výstave v Moskve. Odvtedy ich predal stovky.
„Nie je v ňom nič technologicky prevratné,“ opisuje málo marketingovo nôž a pokračuje.
„Zaujímavý je špičkovou oceľou a mojím vlastným dizajnom. Viem, aký je to nôž, a viem, že je dobrý,“ dodal bez výraznejšej emócie.
Peter Haas z firmy Hermann Armin, ktorá má výhradné právo na predaj Pteryxu, po chvíli vytiahol jednou rukou nôž z vrecka riflí. Sám sa otvoril na jeden ťah. Keď to urobil pomalšie, bolo vidno, ako zachytil malý háčik o lem vrecka a Pteryx sa otvoril.
„Nôž sa dlhé roky predával iba na Slovensku medzi Laskyho priateľmi a známymi. Nemal meno, ani ambíciu stať sa hviezdou, lebo hviezdou bol,“ hovorí Lucia Gašparová z tímu okolo úspešného noža.
Gašparová tvrdí, na Slovensku sú produkty výnimočnej kvality, ale nikto o nich nevie. Hľadali a našli Laskyho nôž. Objednali si limitovanú edíciu, nožu dali meno, obal a našli jedného z najrenomovanejších recenzentov v Amerike.
Nick LeFort testoval tvrdo Pteryx a ocenil najmä kvalitu materiálov, titánovú poistku, ostrie čepele a vyváženosť.
„Len čo si uvedomíte, s čím máte do činenia, pochopíte, že máte nôž… unikátneho a mimoriadne funkčného dizajnu. Navyše, ručne skladaná konštrukcia a zmysel pre detail vám dávajú nôž za zlomok ceny (295 eur) nožov tohto kalibru… Lasky si nájde určite v Amerike silnú pozíciu,“ konštatoval LeFort v recenzii.
Americký dizajnér a výrobca nožov ešte typicky americky charakterizoval nôž od krájania jablka, štiepania dreva až po ochranu pred medveďom grizlym, a to všetko bez výrazného úsilia, Lasky však s úsmevom neodporúčal skúšať trpezlivosť grizlyho v praxi.
Damaskovú oceľ vyrába
Keď sa Laskyho opýtate, či je ťažké vyrobiť nôž, smeje sa. Vytiahne nádherný kus s čepeľou z damaskovej ocele so zreteľnou mramorovanou kresbou striedajúcich sa vrstiev ocele, z ktorých je vykutá.
„Myslíte si, že je to ťažké vyrobiť?“ opýta sa a na chvíľu zapochybuje, či bolo dobré, že dal nôž z ruky.
„Po dvadsiatich dvoch rokoch nie. Som tu dvanásť hodín denne, každý deň. Z môjho pohľadu to ťažké nie je.“
Lasky vyrába nože od damaskovej ocele až po rúčku sám. Chodí po kováčskej dielni a postupne ukazuje, ako nakoniec vznikne z niekoľkých, minimálne dvoch plátov rôznych druhov ocelí typická mramorová kresba na čepeli noža.
Kúsok ocele na dlhej kovovej tyči vloží na ukážku do ohňa, občas ju povytiahne, občas otočí. „Tesne predtým než by sa oceľ zničila, ju musíte vytiahnuť z ohňa a kuť.“
Nožiar nevie opísať, kedy to presne je. Nesmie to byť vraj skoro, ani neskoro. Na to treba veľa skúseností. Fotografovanie ho evidentne ruší zo sústredenia.
„Takto to vyzerá, keď pokazíte damaskovú oceľ,“ povie, keď po údere kladiva odpadne kus kovu. Druhý pokus je úspešný.
Jeden nôž – 250 hodín
Výroba damaskovej ocele je zložitá, už keď o tom počúvate, nie to keby ste ju videli. Vzniká pomaly desiatky hodín postupným mnohonásobným kutím, prekladaním a opäť skutím niekoľkých pásov ocele s rozdielnymi vlastnosťami. Môže mať desať, ale aj niekoľko stoviek vrstiev.
„Výkovok z obyčajnej pásovej ocele urobíte za približne dvadsať minút, z damaskovej je to výsledok zhruba desaťhodinovej roboty,“ ilustruje rozdiel.
Surový výkovok, ktorý vyzerá ako kus železa v tvare noža, ktorý ste ohriali nad plynom, sa brúsi, kalí, žíha, hladí šmirgľom, leptá, aby vynikla mramorová štruktúra damaskovej ocele… Potom nožiar nasadí vyrobenú rúčku s okrasnou hlavicou alebo bez a nôž je hotový. Znie to jednoducho, trvá to však 250 až 300 hodín.
Žili vonku, vrátili sa na Slovensko. Neľutujú?
Lasky vyrobí tak jeden-dva extrémne ťažké nože za rok a v priemere do dvesto kusov ďalších. Tvrdí, že profesionál alebo fanúšik jeho štýl rozozná.
Cena? Lovecké damaskové bez rytín 300 až 400 eur, nôž, ktorý ukazoval, okolo tritisíc eur.
„Čo je výsledok? Získavate nôž od nožiara, ktorý patrí do malého klubu ľudí, ktorí vedia oceľ vyrobiť a vlastným jedinečným spôsobom spracovať,“ hovorí.
Lasky odhaduje, že na Slovensku takým spôsobom ako on robí možno desať ľudí, a to je, dodáva, Slovensko vzhľadom na počet obyvateľov požehnané. Vo Francúzsku ich je možno dvadsať.
Lasky a jeho nože (fotografie)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
