Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Sú politické strany, ktoré sa usilujú získať politickú moc preto, aby menili spoločnosť podľa svojich predstáv. Spoločnosť má byť trebárs viac tolerantná k menšinám vrátane tých sexuálnych, ľudia si majú byť rovní vo všetkých aspektoch, kam sa zmestí napríklad aj nediskriminačné odmeňovanie žien a mužov za ten istý pracovný výkon.
Potom sú strany, ktoré presadzujú v spoločnosti viac sociálnej spravodlivosti, zastávajú sa práv pracujúcich, presadzujú spravodlivejšie rozdelenie zdrojov, vyššie zdanenie bohatých, pomáhajú chudobným vymaniť sa z ich bezútešnej situácie.
A tiež sú strany, ktoré preferujú tradičnú rodinu, odmietajú manželstvá gejov a lesieb, uznávajú len dva rody, majú reštriktívny vzťah k modernej sexuálnej výchove detí a spravidla čerpajú svoje hodnoty z náboženských dogiem.
Pravdaže, v realite je to zložitejšie. V programových záležitostiach a hodnotách dochádza medzi liberálnymi, konzervatívnymi a sociálnodemokratickými stranami k rôznym prienikom. Napríklad v otázkach národnej bezpečnosti, postihovania korupcie alebo v ochrane životného prostredia… Tieto prieniky nie sú na škodu veci, práve naopak, sú vítané, lebo zhoda rôznych politických subjektov v konečnom dôsledku posilňuje demokraciu a súdržnosť v spoločnosti.
Blok, čo stojí na kleptokracii
Strany, ktoré tvoria dnešnú vládnu koalíciu, však stoja na veľmi špecifickom fundamente. Obrazne povedané, sudičky nakládli do kolísky ich členom neskrotnú túžbu po majetku, takže vznikli len s týmto cieľom – zbohatnúť vďaka ovládnutiu štátnej moci.
Ivan Štulajter






























