Obhajoval ustašovský štát, teraz riadi kultúru v Chorvátsku

Kým na Slovensku sú obdivovatelia fašistického Slovenského štátu zatiaľ len v parlamente, v Chorvátsku sedí muž, ktorý minimálne v minulosti obhajoval ustašovský režim, aj vo vláde.

A hneď na hodnotovo citlivej stoličke ministra kultúry.

Protesty proti nominácii Zlatka Hasanbegovića za ministra kultúry sa v krajine začali hneď po tom, čo ho koncom januára nová pravicová vláda vymenovala. O jeho odchod už žiadajú aj intelektuáli zo zahraničia. Otvorený list za jeho koniec podpísalo okolo 100 osobností vrátane bývalej kanadskej premiérky či talianskeho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Minister si tento odpor vyslúžil nielen svojimi minulými názormi, ale už aj krokmi v úrade.

Hrdinovia a martýri

V roku 1996 mal Hasanbegović 23 rokov a študoval históriu na univerzite v Záhrebe. V tom čase napísal najmenej dva články do časopisu Nezavisna Država Hrvatska. V preklade to znamená Nezávislý štát Chorvátsko a presne tak sa volal aj chorvátsky fašistický štát počas druhej svetovej vojny. Spojenec nacistického Nemecka zabil len v koncentračnom tábore Jasenovac okolo 100-tisíc ľudí, najmä Srbov, ale aj Židov a Rómov.

Hasanbegović v článku napísal, že ustašovci boli „hrdinovia a martýri, ktorí položili život za našu domovinu“. Keď sa článok vďaka novinám Novosti opäť zverejnili, minister sa bránil tým, že ide „o selektívnu manipuláciu faktov zo vzdialenej minulosti“.

Na verejnosti sa objavila aj jeho fotografia zhruba z roku 1993, na ktorej má na hlave čiapku podobajúcu sa na ustašovskú (to on rezolútne odmieta).

Moslim vo vláde

Hasanbegović (42) je chorvátsky moslim, jediný v chorvátskej vláde. Jeho rodina pochádza z Bosny, jeho bohatý dedko cez vojnu ukrýval židovské dievča, komunisti ho po vojne ako triedneho nepriateľa zabili.

Hasanbegović je povolaním historik a jeho pohľad na chorvátsku minulosť sa v mnohom líši od pohľadu mainstreamových historikov. „Je to historik – revizionista s konceptmi spoločnosti a kultúry, ktoré zrejme najlepšie patria do 19. storočia,“ povedal pre N Josip Glaudrić, odborník na Chorvátsko z Cambridgeskej univerzity.

„V mladosti bol členom krajne pravicových strán, ktoré sa videli ako pokračovateľky ustašovského hnutia,“ dodal pre N Višeslav Raos, politológ zo Záhrebskej univerzity.

Až v roku 2015 vstúpil do hlavnej konzervatívnej strany v krajine, Chorvátskej demokratickej únie. Tá sa v posledných rokoch posunula viac doprava, aby stiahla aj radikálnejších voličov. Vlani na jeseň vyhrala parlamentné voľby a vytvorila koaličnú vládu.

Útoky na médiá

Je otázne, či sa Hasanbegovićove názory zmenili, alebo ich len viac skrýva. V roku 2012 podľa jedného videa nazval porážku ustašovcov „našou najväčšou tragédiou a porážkou“. Prekáža mu, že fašistov porazili komunisti (a zaviedli diktatúru) a Chorváti tak prišli o svoj štát.

Ako minister sa svojich slov zastal s tým, že jediná pravá chorvátska víťazná vojna bola tá v 90. rokoch. Vlani zasa hovoril, že „antifašizmus nie je základom chorvátskeho štátu“.

„Môžeme povedať, že ukazuje sympatie a ospravedlňuje chorvátskych fašistov. Bolo by však nesprávne označiť ho za fašistu,“ myslí si politológ Raos.

Kontroverzné kroky má za sebou už po prvých štyroch mesiacoch ako minister kultúry. Jednou z prvých vecí bolo zrušenie inštitúcie, ktorá dávala granty pre neziskové médiá, často alternatívne. Rovnako cez iný fond znížil podporu ľavicovým médiám (okrem jedného) a zvýšil ju pravicovým.

Vláda vymenila aj vedenie verejnoprávnej Chorvátskej televízie a rozhlasu a odísť muselo 70 novinárov. Medzi nimi aj reportér Saša Kosanovič, ktorý sa podieľal na dánskom filme o zločinoch chorvátskej armády počas operácie Búrka, ktorou Chorváti oslobodili krajinu od Srbov.

„Nové vedenie sa snaží zničiť to málo kredibility, ktoré v televízii existuje,“ povedal podľa Balkaninsight Kosanović. Politológ Raos však pripomína, že podobné tlaky na verejnoprávne médiá boli aj počas iných vlád, nie je to nič nové, na rozdiel od rušenia dotácií ministerstva pre alternatívne médiá.

Minister pobúril novinárov aj v apríli. Keď fyzicky napadli jedného novinára, okrem odsúdenia ministerstvo napísalo aj to, že „tento prípad pripomína, že je dôležité byť zodpovedný, keď niečo verejne píšete či hovoríte.“

V podstate tak naznačovalo, že si novinár za to môže sám. Okrem domácich hlasov stanovisko kritizovali Reportéri bez hraníc či Európska federácia novinárov, ktorá ho nazvala „nielen drzým a škandalóznym, ale aj nebezpečným“.

Trailer k filmu 15 minút – Masaker vo Dvore, ktorý natočili dánski filmári o zavraždení 9 postihnutých ľudí počas chorvátskej operácie Búrka. Mnohí v Chorvátsku sa proti nemu búrili.

Búra tabu

Svoje názory však Hasanbegovič úplne neskrýval ani ako minister. Najskôr pochválil proustašovský dokument, ktorý okrem iného udával oveľa menšie počty obetí v tábore Jasenovac. Podľa neho dokument „búra mnohé tabu“.

Minulý týždeň položil v Splite vence k pamätníku miestnej polovojenskej jednotky v juhoslovanskej vojne pomenovanej podľa veliteľa z ustašovského štátu. V insígnii jednotky je napísané Za dom sprevni (pripravený za vlasť), čo je chorvátska obdoba nemeckého pozdravu Sigh Heil či slovenského Na stráž.

Práve za tento pozdrav s fanúšikmi dostal v roku 2013 od FIFA dištanc chorvátsky futbalista Josip Šimunić, čím prišiel o majstrovstvá sveta v Brazílii.

Hasanbegović podľa Balkaninsight odpovedal, že je to kontroverzné iba pre tých, ktorí si nectia vojnových veteránov a „chorvátski vojnoví veteráni by mali byť vzory pre naše deti“.

Po otvorenom liste dal Hasanbegović rozhovor francúzskym novinám Le Monde. Podľa neho sa proti nemu vedie „hystéria a špinavá kampaň zo strany pseudoľavice“.

V rozhovore povedal, že ľutuje, že po druhej svetovej vojne stratili Chorváti právo na svoj štát. „Ľutujem, že proti našej vôli vznikla Juhoslávia s boľševickým nedemokratickým systémom. Ale, samozrejme, neľutujem ustašovský režim, ktorý je zodpovedný za veľa zločinov,“ povedal.

Napriek tlaku sa neočakáva, že ho vláda vymení vo funkcii. „Predseda Karamarko ho podporuje, aby uspokojil pravé krídlo svojej strany a odvrátil pozornosť od iných otázok,“ dodal politológ Glaudrić.