Viac než štyridsaťstupňové horúčavy nás môžu potrápiť tropické noci, vraví meteorológ Benko

To, že máme všetci prístup k údajom z meteorologických radarov, je obrovská výhoda, zdôrazňuje meteorológ Martin Benko, ktorý je bývalým riaditeľom Slovenského hydrometeorologického ústavu. „Vidíme v takmer reálnom čase, kde sa búrkové oblaky nachádzajú, kde sa vyskytujú nebezpečné javy a či sa k nám blížia,“ opisuje.

Minulý rok v apríli Benka po takmer dvanástich rokoch vo funkcii odvolal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Dnes pracuje ako manažér pre rozvoj Českého hydrometeorologického ústavu.

V rozhovore vysvetľuje:

• ako sa dá sezónna predpoveď počasia využiť pri plánovaní dovolenky;
• prečo sa z nej človek nedozvie konkrétne teploty na jednotlivé dni;
• že ikonky v aplikáciách s počasím nie sú pre neho uspokojujúca predpoveď;
• v čom robíme chybu pri hodnotení aplikácií s počasím
• a čo sa aj bežný človek dozvie z meteorologických radarov.

Viem, že túto otázku meteorológovia nemajú veľmi radi, ale čitatelia sa pýtajú, tak to v ich mene risknem – aké bude leto?

To sú presne tie klasické otázky – aké budú Vianoce, aká bude zima. Naráža to na samotnú predpovedateľnosť atmosféry. Dlhodobé predpovede nemáme veľmi radi preto, že čím je predpovedané obdobie dlhšie, tým výraznejšie klesá ich spoľahlivosť. Nedá sa podrobne predpovedať počasie na také dlhé obdobie – aspoň nie tak, ako si to mnohí laici predstavujú, že dokážeme povedať, aké bude počasie v konkrétnych dňoch či týždňoch.

Vieme však odhadnúť charakter počasia – napríklad teploty alebo zrážky – a najmä to, či sa budú výrazne líšiť od dlhodobého priemeru. Takéto dlhodobé predpovede sú dnes verejne dostupné na internete a vieme z nich aspoň niečo usudzovať. No ak to mám povedať úplne jednoducho a žoviálne – momentálne nie je veľa dôvodov si myslieť, že leto nebude horúce.

Nevidíme žiadne indície, že by letné obdobie malo byť chladnejšie než zvyčajne – skôr naopak.

Načo sú vlastne sezónne predpovede, ktoré hovoria, že leto bude teplotne nadnormálne – dajú sa nejako prakticky využiť? Napríklad pri plánovaní dovolenky?

Dovolenku by som podľa toho asi úplne neplánoval. Skôr by som to bral ako také varovanie – čaká nás horúce leto – čo s tým? Možno by som išiel dovolenkovať skôr do chladnejších oblastí ako do južných prímorských.

Zaujímavejšie to je napríklad v zime – vtedy sa predpovede teplôt dajú využiť pri odhadovaní vykurovacej sezóny. Na základe toho sa pripravujú napríklad zásoby plynu. Pamätám si, že jeden z odberateľov predpovedí SHMÚ – energetická spoločnosť – hovoril, že aj keď sú sezónne predpovede len veľmi hrubým odhadom, aj tak pre nich majú zmysel.

Samozrejme, ako sa obdobie blíži, predpoveď sa spresňuje. Aj pri plánovaní dovolenky sa dá sledovať, ako sa počasie vyvíja. Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia zverejňuje rozsiahle množstvo rôznych predpovedí, okrem sezónnych na celé mesiace, aj trochu podrobnejšiu predpoveď na nasledovných päť týždňov. Na mapách môžeme vidieť odchýlky teploty, vlhkosti alebo tlaku od dlhodobého priemeru po týždňoch. Dá sa pozrieť konkrétny týždeň, či bude teplejší, chladnejší, vlhší alebo suchší.

Ak by mi na obdobie dovolenky vychádzalo výrazne daždivé počasie, bral by som to ako signál, že si na to treba dať pozor. Ale vo väčšine prípadov, keď má už niekto dovolenku rezervovanú, aj tak to kvôli počasiu nezmení.

Dá sa na základe takýchto dlhodobejších predpovedí povedať, či je zvýšená pravdepodobnosť búrok na festivale Pohoda?

Na základe týchto dlhodobých výhľadov nie. Tie zachytávajú skôr veľkopriestorové charakteristiky počasia, nie lokálne a krátkodobé javy ako búrky.

Búrka je krátkodobý a veľmi rýchlo sa vyvíjajúci jav. Aj v klasických predpovediach na niekoľko dní dopredu sa dá len veľmi ťažko odhadnúť. Pri podujatiach ako Pohoda, rodinná grilovačka alebo stavebné práce sa sledujú až konkrétne krátkodobé predpovede.

Dá sa povedať, či sú vplyvom klimatickej zmeny búrky častejšie alebo silnejšie?

Určite. Vyššia teplota vzduchu znamená viac energie v atmosfére a tým aj vyšší potenciál na vznik mohutnejších oblakov – a teda intenzívnejších búrok. Potenciál tam rozhodne je.

Odkedy dokedy dnes vlastne trvá leto?

Závisí od toho, ako si to zadefinujeme. Meteorologicky je to obdobie od prvého júna do konca augusta – teda jún, júl, august. Astronomicky je to opäť iné. No ak by sme to chceli definovať teplotne, museli by sme sa pozrieť na priemernú dennú teplotu. Z tohto hľadiska je leto vtedy, keď je denný priemer teploty 15 stupňov Celzia a viac.

Existuje aj fenologické hľadisko – teda podľa prejavov v prírode, ako je kvitnutie rastlín či stromov. Skoré leto je charakterizované kvitnutím lipy a bazy, plné leto dozrievaním plodov jarabiny a bazy.

Tento prístup je zaujímavý preto, lebo prírodné prejavy zodpovedajú reálnemu počasiu a môžeme napríklad sledovať, či nastávajú skôr.

Opýtam sa ešte inak – keď vyslovím hypotézu, že leto sa dnes začína skôr a trvá dlhšie, aká je šanca, že to sedí?

Museli by sme sa pozrieť na vyhodnotenia sezón a jednotlivých mesiacov. SHMÚ to pravidelne robí a často im vychádzajú mesiace ako teplotne nadpriemerné. Stačí si spomenúť na tohtoročnú zimu – v nížinách sme takmer nemali súvislú snehovú pokrývku. Ak vôbec bola, trvala len pár hodín. To nie je úplne štandardné. Kedysi sme mávali aspoň pár dní so snehom aj v nížinách.

Záhradkári či ovocinári si určite všimli, že kvitnutie stromov sa začína skôr. Práve tieto stromy sú potom ohrozené vpádmi studeného vzduchu typickými pre naše územie. V minulosti, keď stromy kvitli neskôr, nebolo toto riziko také veľké. Dnes, keď sa príroda preberá už vo februári, je kritické obdobie podstatne dlhšie.

Dá sa už teraz, na základe dlhodobých predpovedí, povedať niečo o jeseni?

Na také dlhé obdobie som sa zatiaľ nepozeral. Ale najbližšie mesiace vychádzajú ako teplotne nadpriemerné – možno až výrazne. Je teda veľmi pravdepodobné, že aj leto ako celok bude nadpriemerne teplé.

Ak by sme to chceli bombasticky predať, tak nás čaká horúce leto. A to som ešte nepoužil výrazy ako extrémne horúce leto.

Ale možno aj v tom je zmysel dlhodobých predpovedí – sú voľne dostupné verejnosti na internete a ľudia si môžu overiť rôzne bombastické titulky typu: Čaká nás zima, aká tu nebola sto rokov. Stačí si tie predpovede pozrieť a človek hneď vidí, či v rámci nášho územia niečo také reálne hrozí.

Čo správy o tom, že nás tento rok čakajú štyridsaťstupňové teploty?

Štyridsať stupňov je zaujímavá hranica, pretože pôsobí ako nejaký magický prah. Pritom z hľadiska pocitu, keď ste vonku, je už jedno, či je 39,5 alebo 40,5 stupňa Celzia. Je to skôr symbolické.

Oficiálny rekord SHMÚ je 40,3 stupňa, nameraný v Hurbanove. Otázkou je, či bude tento rekord prekonaný. Každé leto sa približujeme skôr k maximálne nameraným hodnotám než k minimálnym – čo tiež napovedá, kam sa uberáme.

V praxi môže znamenať, že aj keď rekord nepadne, môžu vlny horúčav trvať dlhšie? 

Presne tak. Je dôležité, ako sa teplota meria – oficiálne údaje pochádzajú z miest, ktoré by mali byť čo najmenej ovplyvnené umelým prostredím. Keby sme mali rovnaké meracie zariadenie v centre Bratislavy, rekord by bol už dávno prekonaný.

Problémom je aj to, keď horúčavy trvajú viac dní po sebe a zvyšujú sa aj nočné teploty. Ak v noci teplota neklesne pod 20 stupňov, hovoríme o tropickej noci.

A to všetci poznáme – keď sa vzduch ani v noci dostatočne neochladí, domácnosť sa nevyvetrá a ťažko sa spí. Dlhšie trvajúce horúčavy majú aj negatívny vplyv na zdravie.

Máte v telefóne nainštalovanú nejakú aplikáciu na počasie?

Áno. Ale je pre mňa dôležité vedieť, aké údaje mi zobrazuje. Niektoré aplikácie mám v telefóne predinštalované, no najviac využívam údaje zo SHMÚ – najmä radary, ktoré sledujem pri búrkach.

Často používam aj predpovedné modely ako Aladin alebo A-LAEF – tie sú pre naše územie podľa mňa najpresnejšie. Na cestách niekedy využívam aplikáciu Počasie a radar, ale záleží na tom, čo človek potrebuje a čo mu vyhovuje.

Myslíte používateľské rozhranie?

Nielen. Niekedy mi ľudia hovoria, že najpresnejšie predpovede má táto aplikácia. Ale často je to len náhoda – že im raz vyšla predpoveď presne, keď to potrebovali. Každý si navyše všíma niečo iné – niekto sa zaujíma o vietor, lebo bicykluje, iného zaujímajú zrážky kvôli záhrade.

Záleží na tom, aké dáta aplikácia používa, ako ich spracúva a prezentuje. Niekto má rád ikonky slniečka a obláčikov, ale to vám veľa nepovie. Na základné zorientovanie je to možno dobré, no oveľa lepšie je mať prehľad o vývoji počasia počas celého dňa – o možných zmenách, dynamike.

Niektoré aplikácie vám dokonca umožnia vybrať si konkrétny model, ktorý chcete sledovať, alebo porovnať viacero modelov naraz. Pre bežných ľudí sú však niekedy stále zložité aj základné meteogramy SHMÚ.

Povedzme, že existuje len malá šanca, že sa vyskytnú silné lejaky alebo búrky. Nie je vtedy lepšie aj tak vydať preventívne varovania a výstrahy?

Do istej miery sa to tak robí. Ale musíme dávať pozor, aby tých varovaní nebolo priveľa. Ak by sme vydávali výstrahu na každú búrku, ľudia by ich prestali brať vážne. Príliš veľa falošných poplachov znižuje citlivosť verejnosti na varovania.

Napríklad dnes (rozhovor sa uskutočnil v pondelok 23. júna – pozn. red.) majú byť na západe búrky – neviem teraz, či je vydaný prvý alebo druhý stupeň výstrahy. Aj keď nevieme, či konkrétnu obec, napríklad Pernek na Záhorí, nejaká búrka zasiahne, vieme na základe modelových výstupov a výpočtových indexov, že v oblasti existuje zvýšené riziko. A podľa intenzity týchto indexov sa vydáva výstraha – najčastejšie prvého stupňa.

Neskôr, keď sú už búrkové jadrá detegované radarom, sa predpoveď a výstrahy spresňujú.

Dnes je na západe druhý stupeň výstrahy pre vysoké teploty, prvý stupeň pre búrky, a na severe nie je vydaná žiadna výstraha.

Presne, toto je dobrý príklad toho, o čom hovoríme. V predpovedi sa uvádza pravdepodobnosť búrok s prudkým lejakom – ich intenzita je bežná, ale môžu spôsobiť škody menšieho rozsahu. To je klasická preventívna výstraha.

Prvý stupeň znamená: dávaj pozor, niečo sa môže diať. Keď máte plánované aktivity citlivé na počasie – zábavné alebo pracovné, ako napríklad rekonštrukcia strechy – mali by ste zbystriť pozornosť.

Po rozkliknutí výstrahy sa dozviete podrobnosti – napríklad možné nárazy vetra. A keď viem, že by sa niečo mohlo diať po piatej hodine poobede, budem predtým častejšie sledovať radar alebo aktualizácie výstrah, aby som vedel, či meteorológovia výstrahu zrušia alebo spresnia.

Keď sa bavíme o búrkach, považujem za obrovský prínos, že máme všetci prístup k údajom z meteorologických radarov. Je to veľká výhoda – vidíme v takmer reálnom čase, kde sa búrkové oblaky nachádzajú, kde sa vyskytujú nebezpečné javy a či sa k nám blížia.

Je pravda, že ide o laický pohľad na radarové zábery – búrky sú totiž veľmi nelineárny jav. To znamená, že aj keď na radare vidím „farebný fľak“, ktorý smeruje ku mne, neznamená to automaticky, že búrka dorazí. Môže sa medzičasom rozpadnúť, zmeniť smer, zosilnieť alebo sa rozdeliť.

Ale už samotný fakt, že tam niečo vidím, je varovný signál – mám byť v strehu. Je to výrazný posun oproti časom, keď sme takéto informácie vôbec nemali.

V súvislosti s letom sa často používa výraz „extrémne počasie“. Čo to vlastne znamená? Kedy môžeme povedať, že je niečo extrém?

Malo by ísť o významnú štatistickú odchýlku od normálu. Záleží na tom, o akú meteorologickú veličinu ide a v akom období.

Pri výstrahách platí, že najvyšší – tretí stupeň – sa vydáva na skutočne výnimočné javy, ktoré sa vyskytujú zriedka, zasahujú väčšie územia a môžu spôsobiť vážne škody.

A dá sa dnes o každom extrémnom počasí povedať, že za ním stojí klimatická zmena?

Nie, takto všeobecne sa to povedať nedá. Každý jav treba analyzovať samostatne – zistiť, či súvisí s klimatickou zmenou, globálnym otepľovaním.

Skôr vieme hovoriť o dlhodobých trendoch, ako napríklad častejšie a dlhšie trvajúce vlny horúčav, intenzívnejšie búrky.

Napríklad pri tornáde na Hodonínsku bola diskusia, či to bol prejav klimatickej zmeny. Kolegovia, ktorí sa týmto nebezpečným javom venujú, upozornili, že niektoré parametre pôsobia vplyvom klimatickej zmeny skôr proti vzniku tornád. Takže nevieme povedať, či bude búrok s tornádami viac.

Pri hodnotení vplyvu klímy sa treba pozrieť na konkrétny jav – nie všetko je také jednoznačné. No ak hovoríme o trendoch, tak napríklad skrátené trvanie snehovej pokrývky alebo vyššia hranica, od ktorej sneh v zime ešte drží – to sú prejavy, ktoré možno s klimatickou zmenou dať do súvisu.

Nahradí meteorológov umelá inteligencia?

Teoreticky to možné je, ale meteorológia je veľmi široká vedná disciplína. Už dnes sa vyvíjajú AI nástroje, ktoré nám pomáhajú zlepšiť predpovede – a presne o to nám ide.

Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia už zverejňuje výstupy z modelu AIFS, založeného na umelej inteligencii. Má zatiaľ hrubšie rozlíšenie, ale základné prvky atmosférickej cirkulácie predpovedá dobre – rovnako aj teploty či zrážky. (Rozlíšenie alebo po anglicky „resolution“ modelu udáva dĺžku strany štvorca v kilometroch. Napríklad rozlíšenie 9 znamená, že jeden výpočtový bod pokrýva plochu približne 9 × 9 kilometrov, teda 81 štvorcových kilometrov. Čím je rozlíšenie jemnejšie – teda číslo menšie –, tým detailnejšie dokáže model zachytiť počasie aj na menšom území. – pozn. red.)

Ďalšia možnosť využitia AI je v detekcii nebezpečných situácií – algoritmus by mohol meteorológa upozorniť na potenciálne nebezpečný vývoj a naviesť ho, aby situáciu detailnejšie analyzoval a včas vydal výstrahu.

Český hydrometeorologický ústav, kde momentálne pôsobíte, už pracujete na využití AI?

V ostrej prevádzke zatiaľ nie, ale uvažuje sa o tom. Rovnako ako SHMÚ aj my sme súčasťou konzorcia ACCORD, ktoré vyvíja model ALADIN v rámci 26 európskych krajín.

Diskutovalo sa, ako AI zapojiť, ale nie je jednoduché prejsť z fyzikálnych modelov rovno na čisto AI prístup – už len preto, lebo máme špecializované tímy a kapacitné obmedzenia.

Zatiaľ sa skôr uvažuje o využití AI v postprocessingu – teda v spracovaní výstupov pre konkrétne lokality.

Veľké technologické firmy ako Google, Microsoft či Nvidia sa snažia využiť AI v predpovediach. Vnímate to ako konkurenciu?

Áno. Každá meteorologická služba chce byť užitočná a viditeľná. Všetky štátne meteorologické služby zhromažďujú obrovské množstvo dát – a prirodzene nás niekedy štve, keď tieto dáta niekto vezme, spracuje a prezentuje ako vlastný produkt.

Ale skôr než sa hnevať hľadáme spôsoby spolupráce. Ako vytvoriť niečo spoločné, čo nás posunie ďalej.

Zároveň nás konkurencia núti premýšľať nad tým, ako sa zlepšiť, aby sme nezaostali. Práve preto vznikol aj tím v Európskom centre, ktorý sa venuje AI v predpovediach – a vytvoril funkčný produkt, s ktorým vie komunita ďalej pracovať.

Keby tlak technologických firiem neprišiel, možno by sme si ďalej spokojne vyvíjali len fyzikálne modely. Tie majú svoje čaro – sú založené na fyzikálnych zákonoch, nie na tom, že „takto to bolo predtým“.

Ich nevýhodou je, že sú výpočtovo mimoriadne náročné. Je tiež otázkou, či dokážeme zlepšovať výstupy AI, ak nebudeme mať lepšie fyzikálne modely – lebo aj to, na čom sa AI učí, vychádza práve z fyzikálnych základov.