Denník N

Demeš o Ficovom útoku: Je neinformovaný, expertov a protest učiteľov pospájal nepresne

Pavol Demeš na bezpečnostnej konferencii Globsec v roku 2010. Foto - TASR
Pavol Demeš na bezpečnostnej konferencii Globsec v roku 2010. Foto – TASR

Premiér Robert Fico menoval Pavla Demeša, roky aktívneho v treťom sektore, ako dôkaz, že učiteľské protesty platili zo zahraničia na ovplyvnenie volieb. Demeš sa s ním chce stretnúť a vysvetliť mu, že sa mýli.

Premiér povedal, že ste vlastne dôkazom, ako spolitizované boli protesty učiteľov pred voľbami. Čo ste s nimi vlastne mali?

Myslím, že tu došlo k nedorozumeniu, lebo ja som bol súčasťou  Kampane ADOSŤ!, ktorá bola expertnou občianskou iniciatívou. Učitelia mali svoju iniciatívu, ktorá bola úplne autonómna. To, že sme fungovali popri sebe, mohlo vytvoriť ilúziu, že sme spoločnou aktivitou. Premiér bol zrejme neinformovaný, prípadne pospájal veci, ktoré boli od seba úplne nezávislé.

Nemali ste vôbec nič s organizáciou protestov?

Nie. Organizovali to výlučne sami učitelia.

Čo hovoríte na tú Ficovu skratku, že vás uviedol ako dôkaz?

Téma školstva a vzdelávania zarezonovala v predvolebnom čase prekvapivo a razantne. Prekvapila všetkých politikov – vládnych aj opozičných. V spoločnosti jednoducho dozrel pocit, že oblasť školstva a vzdelávania je u nás v takom alarmujúcom stave, že s nimi treba čosi robiť. Učitelia oprávnene zápasili za svoje postavenie – finančné aj statusové –, za kvalitu školstva. My sme sa v rámci Kampane ADOSŤ! snažili prinášať údaje, ktoré sme zverejnili v podobe alarmujúcich faktov zostavených z údajov OECD a pripravili memorandum s deviatimi bodmi, s ktorými sme oslovili všetky politické subjekty a z toho 11 lídrov politických strán toto memorandum podpísalo. Dve z nich – Most-Híd a Sieť – sú teraz vo vláde.

Mimovládkam sa venujete od revolúcie, prečo ich podľa vás premiér vytiahol ako súpera vo voľbách?

Úplne tomu nerozumiem. Jeho vyjadrenie bolo, že bojoval s mimovládkami. My sme však nemali pocit, že s niekým bojujeme. Slovenské voľby boli štandardným demokratickým procesom, v ktorom súperili politické subjekty a mimovládne organizácie, a občianske iniciatívy sa snažili nastoľovať niektoré pálčivé témy, vrátane školstva a zdravotníctva, a od politikov žiadali odpovede, čo a ako budú robiť pre riešenie problémov. Vôbec sme neboli zapojení do zápasu o moc. Využívali sme jedine ústavou dané právo politikom pripomenúť, kde sú nedostatky. Razancia, s ktorou premiér vystúpil po voľbách proti mimovládnym organizáciám, je pre mňa prekvapením.

Pri premiérovi Ficovi to nie je novinka. O mimovládkach sa v podobnom duchu vyjadruje roky. Prečo ich zaťahuje do politiky?

Nemám na to vysvetlenie, chcem sa ho na to spýtať. Mimovládky sú súčasťou štandardnej demokratickej spoločnosti a nie je najšťastnejšie práve v čase, keď Slovensko preberá predsedníctvo v Rade EÚ, spochybňovať úlohu občianskej spoločnosti v politických procesoch. Tobôž keď sú vo vláde aj politické subjekty, ktoré majú k mimovládnemu sektoru otvorený vzťah. Aj vláda je tak zbytočne vťahovaná do konfrontácie, ktorú vôbec nepotrebujeme. Budeme riešiť oveľa zásadnejšie celoeurópske problémy.

Môže to nejako zásadnejšie spochybniť postavenie a dôveryhodnosť mimovládok?

Nemyslím. Mimovládne organizácie, ktoré premiér spomenul, postupne zareagujú a povedia svoje stanoviská. V záujme všetkých však bude, aby sa utlmila konfrontácia a aby premiérovi partneri v rámci koaličnej rady vyjasnili funkciu a úlohu mimovládok. Vláda má zároveň splnomocnenca pre občiansku spoločnosť. Bolo by dobré, aby aj on prispel k tomu, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam. Mimovládky majú funkciu partnersky spolupracovať so štátnymi inštitúciami, ale aj ich kontrolovať. A to je úplne prirodzená funkcia v každej demokratickej krajine.

O mimovládkach dotovaných zo zahraničia hovoril aj Vladimír Mečiar. Máte z toho teraz podobný pocit?

To, že niekto 26 rokov po demokratických zmenách vyťahuje nejaké mysteriózne zahraničie, mi už ani nenapadne komentovať. Slovensko je krajina, ktorá je úplne inde ako v 90. rokoch. Aj hľadanie paralel z týchto období mi pripadá až nedôstojné.

V období mečiarizmu ste boli hovorcom Grémia tretieho sektora. Cítili ste okrem verbálneho aj mocenský tlak?

Myslím si, že porovnávať 90. roky so súčasnosťou sa jednoducho nedá. Spoločnosť je úplne inde. Sme členmi EÚ, NATO, občania sú si vedomí, akú funkciu a rolu napĺňajú mimovládne organizácie, a tie zasa majú adekvátnu komunikačnú kapacitu a vedia reagovať.

Ako sa dajú vzťahy s Ficom znormalizovať?

Oslovil som písomne premiéra, keďže ma osobne menoval a obvinil, aby sme sa stretli a tieto veci si vyjasnili. Aby sme neviedli mediálne prestrelky a prekáračky.

Čo mu chcete povedať?

Podľa mňa nie je dobre informovaný, čo sa v predvolebnom čase udialo. Je potrebné, aby vedel, že mimovládne organizácie sú zapojené do obrovského množstva vecí, ktoré súvisia so skvalitnením vzdelávania, zdravotníctva, starostlivosti o mladých ľudí. Bude treba nastaviť kanály komunikácie medzi jeho vládou a občianskou spoločnosťou, aby sme predchádzali narastajúcemu napätiu.

Pavol Demeš

  • Po páde komunizmu pracoval na ministerstve školstva, v rokoch 1991 a 1992 bol ministrom medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky.
  • Neskôr viedol Slovenskú akademickú informačnú agentúru. 
  • V rokoch 1993 až 1997 bol poradcom prezidenta Michala Kováča pre zahraničnú politiku.
  • Od roku 2000 pôsobí v americkej mimovládnej organizácii German Marshall Fund, najprv ako riaditeľ pre strednú a východnú Európu so sídlom v Bratislave a od septembra 2010 v slobodnom povolaní ako analytik fondu.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie