Denník N

Kto na to mal, nosil Vkus

Priestory podniku na Šafárikovom námestí v Bratislave, pred 1980. Foto - Múzeum dizajnu
Priestory podniku na Šafárikovom námestí v Bratislave, pred 1980. Foto – Múzeum dizajnu

Podnik Vkus bol miestom, kde ste si mohli dať v období socializmu ušiť šaty na mieru. Bol v rámci domácich podmienok tým najlepším, čo systém odevnej výroby ponúkal.

Vkus vznikol znárodnením krajčírskych živností v roku 1950 a mal množstvo prevádzok po celom Slovensku. O päť rokov neskôr sa zlúčil s národným podnikom Zákazkové závody Vkus.

Šili nielen odevy pre ženy, mužov a deti, ale robili i rôzne doplnkové služby ako opravu odevov a kožušín, farbenie či obťahovanie gombíkov. Na doplnenie módneho sortimentu sa robili aj menšie kolekcie, určené pre obchodné domy.

Pre Dom módy aj pre Prior

V Bratislave bol prvotriednym podnikom najmä reprezentačný Dom módy na Šafárikovom námestí, alebo vychýrený salón v Živnodome, v dnešnej budove Novej scény na Vysokej ulici.

Ponúkali sa tu nielen exkluzívne služby šitia na mieru pre individuálnych klientov, ale napríklad aj pre divadlá. Len na Šafárikovom námestí zamestnávali okolo 120 pracovníkov.

V pamäti mnohých Bratislavčanov zostávajú ešte dnes mená vedúcich prevádzok, zväčša vyučených krajčírov. Prichádzali do kontaktu s najvýznamnejšími klientmi, radili im vo výbere fazón, strihu, materiálu. Hlavnou majsterkou v Živnodome bola ešte koncom päťdesiatych rokov pani Šulkovská, neskôr ju vystriedala pani Šeleová a Gejza Frišták.
Na Šafárikovom námestí bola vedúcou dámskych krajčírok Margita Neradová a pani Babiráková, vedúci pánskych krajčírov bol Ján Husár a Michal Hantabal, ktorý vyrábal aj dámske kostýmy a kabáty.

V pobočke na Hviezdoslavovom námestí pracoval pán Hriadel, na Vysokej pán Milata, na Obchodnej pani Harantová, na Špitálskej bol kožušník Grožaj, modistky sídlili na Michalskej.

Zhotovovali špičkové modely spoločenských šiat, kostýmy, plášte, pánske modely, ktoré modelovali priamo na modeloch a modelkách. V podniku sa robila aj menšia sériová výroba. Priemyselná konfekcia sa predávala po celom Československu, zásobovali Prior, Otex, Dom módy Dunaj, Kotvu v Prahe a niektoré ďalšie predajne.

Módna kresba Alice Buchovej-Budovskej. Foto - Múzeum dizajnu
Módna kresba Alice Buchovej-Budovskej. Foto – Múzeum dizajnu

Módna novinka

Do navrhovania bolo zapojené vývojové stredisko, ktoré sa ešte v 60. rokoch nachádzalo na Grösslingovej ulici v Bratislave. Boli tu rôzne oddelenia, nielen odevné, ale i drevárske, obuvnícke, kožiarske. Vedúcim bol Ing. Mareš, ako návrhárka v oblasti módy tu pracovala Jitka Susová. Od roku 1958 sem nastúpila aj Alica Buchová-Budovská, zakrátko začala pôsobiť priamo vo Vkuse na Šafárikovom námestí. Navrhovala doplnkové kusy odevov vyrábaných v menších sériách, koordinovala kolekcie v jednotlivých prevádzkach Vkusu a aj organizovala módne prehliadky. Konali sa každý polrok v zákazkovom salóne na inšpiráciu pre zákazníkov, ale aj pri rôznych príležitostiach po celom Československu. Vkus sa však koncom šesťdesiatych rokov zlúčil s Obnovou, závodom, ktorý mal v kompetencii obuvníctvo a kožušníctvo, čo podľa spomienok pamätníčky spôsobilo úpadok podniku.

Väčšina prevádzok sa nachádzala v centre Starého Mesta a pri búraní Podhradia bola ich činnosť ohrozená. Po likvidácii týchto prevádzok bola schválená investícia do novej modernej budovy na Prievozskej ceste. Po jej vzniku sa vývojové stredisko presťahovalo do nových priestorov, kde pracovali dve až tri návrhárky, traja konštruktéri a päť až sedem krajčírok – modelárok.

Ako si na svoju prácu návrhárky limitovaných kolekcií spomína Eva Cichová: „Podnik bol zameraný hlavne na vrchné ošatenie. Tunajší odborníci vedeli kvalitne spracovať ušľachtilé materiály. Kontraktom predchádzalo schvaľovanie módnych noviniek v Ústave bytovej a odevnej kultúry v Prahe. Určité percento sortimentu muselo byť módnou novinkou. Pri návrhoch bolo nutné zohľadniť rámcové smernice stanovené ÚBOK-om s prvkami svetovej módy. Tiež bolo nutné rešpektovať špecifické požiadavky odberateľov.“

Alica Buchová-Budovská, jedna z návrhárok podniku. Foto - Múzeum dizajnu
Alica Buchová-Budovská, jedna z návrhárok podniku. Foto – Múzeum dizajnu

Veľtrhy a potom koniec

Módne tendencie i progresívne technológie spracovania návrhári a konštruktéri získavali štúdiom zahraničnej literatúry a účasťou na veľtrhoch, prehliadkach a seminároch. Navštevovali dvakrát do roka salóny Styl a Eva v Prahe, Ústav bytovej a odevnej kultúry, brnenský a liberecký veľtrh, Trenčín – mesto módy, neskôr i veľtrh v Lipsku a Wollmark v Prahe.

Zo začiatku bola síce ponuka používaných zahraničných časopisov obmedzená, už v 70. rokoch sa však na ich nedostupnosť nemohli sťažovať, v ateliéri používali tituly ako Linea Italiana, L’ uomo Vogue, Vogue, Pret a Porter, The civilized Man, Elle, Robes Manteaux, Rundschau, Burda, L’ Officiel, Neue Mode.

Krátko po revolúcii bola ambícia rozvíjať spoluprácu so zahraničnými firmami. V roku 1991 bol podnik privatizovaný. Vytvoril sa tak závod v redukovanej podobe a vo svojej činnosti pokračoval ešte krátko pod iným názvom, až napokon zanikol.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie