Komentáre

Denník NAnatómia zločinnosti komunistického režimu – 75 rokov po poprave Milady Horákovej

Andrej BánAndrej Bán
33Komentáre
Väzobná fotografia Milady Horákovej. Zdroj – Archiv bezpečnostních složek ČR
Väzobná fotografia Milady Horákovej. Zdroj – Archiv bezpečnostních složek ČR

V kvapke možno vidieť more. Každým z týchto individuálnych príbehov možno rozpovedať príbeh štyridsiatich rokov totality.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Príbehy krutosti a vzdoru spomenuté v tomto článku sú určené predovšetkým tým, ktorí velebia lacné mlieko a prácu pre všetkých za socializmu. To sa týka aj Roberta Fica, ktorý si 17. november 1989 a pád režimu akosi nevšimol. Vtedy, nie dnes, pán premiér, išlo o život – pre názor a presvedčenie.

Popravení z politických dôvodov

Pred 75 rokmi, 27. júna 1950 popravili českú právničku a političku, obeť justičnej vraždy po vykonštruovanom procese Miladu Horákovú. Obesili ju na príkaz prezidenta Klementa Gottwalda ako jedinú ženu v rámci vtedajších procesov a monsterprocesov. Je jedným zo symbolov zločinnosti komunistického režimu, ktorý v mnohom prekonával, najmä v 50. rokoch, aj ten nacistický.

Niekoľko dní pred smutným výročím jej popravy moderovali publicisti Soňa Gyarfašová a Tomáš Mrva v Bratislave dôležitú diskusiu nazvanú Odkaz Milady Horákovej a obetí politických procesov po 75 rokoch.

Jeden z hostí diskusie, český historik a zostavovateľ oceňovanej knihy Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu Petr Malota rekonštruoval príbehy 232 obetí režimu nielen z archívnych dokumentov, ale aj na základe rozhovorov s ich pozostalými. Na štvorzväzkovom monumentálnom diele, ktoré má viac ako tisíc strán, pracovali českí historici 15 rokov.

Za všetky spomeňme príbeh Vlasty Charvátovej, ako ho Malota opísal. Počas nacizmu bola mladou odbojárkou, po roku 1948 ju ako demokratku aktívne vystupujúcu (a bojujúcu) proti novej totalite nenávideli a prenasledovali komunisti.

Žena, ktorá prišla o všetkých

Charvátová zažila čosi nepredstaviteľné, prišla postupne o všetky tri deti. O jedno krátko po narodení pred komunistickým pučom, o druhé po svojom zatknutí (jej syna dali do náhradnej starostlivosti). O tretie dieťa prišla počas tehotenstva v dôsledku mučenia vo väznici Pankrác. Podobne ako prvé zomrelo.

Nech zdochne, aspoň nebude musieť odvisnúť, cituje Malota slová veliteľa väznice po tom, keď mu bachari oznámili, že väzenkyňa, ktorá leží nahá na chladnej betónovej podlahe, silno krváca a pije vodu z jediného zdroja, ktorým bola toaleta.

Komunisti Charvátovej doslova pred očami umučili a popravili manžela. Jej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.