Natália Žáková
Danka Kovalovská, Daniela Piláriková a Eva Molnárová už viac ako 40 rokov žijú v jednom petržalskom paneláku. Dvanásťposchodový vežiak s takmer stovkou bytov zvádza k anonymite, a tak sa dlhé roky len zdravili. Keď sa však jedna z nich pustila do výsadby predzáhradky, ďalšie dve sa k nej pridali.
Dnes sú blízke priateľky a predzáhradka na Hrobákovej 1 robí radosť im, susedom, ale aj ľuďom zo širšieho okolia. V júni tohto roka sa práve ich predzáhradka stala v súťaži Bez burinky, ktorú organizovalo mesto Bratislava, najkrajšou predzáhradkou v hlavnom meste.
„Náš dom má výbornú polohu, chodí okolo veľa ľudí. Takmer každý sa tu zastaví, opýta sa, ako sa volá konkrétna rastlina, kde sme ju kúpili, či mu niečo nedarujeme, keď budeme presádzať. Ľudia si to tu fotia, a nielen tí starí,“ vraví Danka Kovalovská.
V rozhovore hovoria aj o tom:
- ako predzáhradka vznikla a kde hľadajú inšpiráciu;
- čo majú so záhradou spoločné špagety a maliarska farba;
- či sa k nim vďaka súťaži pridali ďalší susedia;
- ktorá z nich plela burinu aj so zlomenou nohou;
- aké majú s predzáhradkou ďalšie plány.
Všetky tri žijete v jednom petržalskom paneláku, kedy ste sa sem nasťahovali?
Daniela: My dve s Evkou tu bývame rovnako dlho – od roku 1978.
Danka: Ja som prišla neskôr, na jar 1984.
Eva: V dome je 96 bytov, asi v 15 žijú pôvodní obyvatelia. Inak je všetko pomenené a veľa ľudí tu žije v podnájmoch.
Keď Petržalku postavili, bolo to stále skôr stavenisko, no dnes aj architekti a urbanisti oceňujú, že je v nej veľa zelene a pomerne veľa priestoru medzi jednotlivými bytovými domami. Vnímate to rovnako?
Eva: Áno, no keď sme sem prišli, nebola tu ešte žiadna občianska vybavenosť. Bolo to tu prázdne, potraviny sem dovážal autobus, bol tu jediný obchod, no aj tak sme boli šťastní.
Daniela: Pamätám si, že keď sme sa sem nasťahovali, bolo tu strašné blato. Do roboty som chodila v gumákoch alebo som si pri Technopole dávala na topánky igelity, lebo mi v robote hovorili, že vyzerám, akoby som prišla z družstva.
Petržalka je dobre vybudovaná, máme tu všetko podstatné. Je tu aj veľa stromov. Teraz ich veľa pribúda aj v rámci výstavby električkovej trate, hoci nejaké aj odstránili. Bude to pekné. Mrzí ma však, že tu chátrajú viaceré bývalé škôlky, jedna sa nachádza aj v našom susedstve.
Danka: Mne sa Petržalka vždy páčila. Aj keď sa jej hovorí betónová džungľa, vždy bola veľmi zelená. Sú tu lužné lesy, jazerá, Dunaj, hrádza, všade máte blízko.
Pamätáte si, ako ste sa pustili do tvorby predzáhradky?
Danka: O prednú časť záhrady sa najskôr starali iné dámy. Bola vtedy iná, jednoduchšia. Ja som postupne
