Uvedomte si, že Putin má okolo seba ľudí, ktorí sa posledných 25 rokov nezaoberali žiadnou stratégiou a neprijali jediné rozhodnutie, vraví politológ Abbas Galljamov o tom, aký by mohol byť prezidentov nástupca.
Niekdajší autor Putinových prejavov upozorňuje, že stratégiou sa od nástupu do funkcie zaoberal výhradne prezident a všetky dôležité rozhodnutia prijímal on sám.
Dnes Galljamov z izraelského exilu pozoruje, ako sa Putinova éra chýli ku koncu. V rozhovore sme sa ho pýtali aj na to, v čom Putinovi pomohla izraelsko-iránska vojna, či sa Rusko môže odhodlať zaútočiť na NATO a prečo sa nesmie meno následníka vyslovovať nahlas.
Aká je teraz úloha Ruska v blízkovýchodnom konflikte? Môže nejako využiť situáciu vo svoj prospech alebo, naopak, sleduje vývoj s obavami?
Konflikt na Blízkom východe priniesol ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi isté taktické výhody, ako je napríklad rast cien ropy. To sú však výhody krátkodobého charakteru. Strategicky vojna v Perzskom zálive Putina veľmi oslabuje. Hlavne preto, že Irán vychádza z tohto konfliktu krajne oslabený, a to aj v prípade, že sa jeho režim udrží. Po páde Asadovho režimu stratilo Rusko Sýriu a teraz príde ešte aj o Irán? To je pre Putina veľmi vážna geopolitická porážka.
Naopak, víťazom je americký prezident Donald Trump. A jeho pozícia sa upevňuje nielen na Blízkom východe, ale platí to aj pre jeho pozíciu sprostredkovateľa v mierových rozhovoroch o Ukrajine. Naopak, Putin sa oslabil, a to výrazne.
Moskvu pred pár dňami navštívil iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí. Azda dúfal, že sa Rusi poponáhľajú pomôcť spriatelenej krajine, s ktorou čerstvo uzavreli dohodu o strategickom partnerstve?
Rusko nemôže zachrániť iránsky režim tak, ako nedokázalo zachrániť Asadov režim. Preto si myslím, že Putin teraz premýšľa, ako
Petra Procházková
Deník N
































