Odrádzajú ich názory na gejov, masturbáciu a jogu. Ako mladí ľudia vnímajú prípravu na birmovku

Ak ste rímskokatolíci, spomínate si ešte na svoju birmovku? A pamätáte si aj to, prečo ste na ňu išli?

Birmovanie alebo konfirmácia je jednou zo sviatostí kresťanských cirkví. Ide o vstup do duchovnej dospelosti.

Podľa katechizmu katolíckej cirkvi by si mal birmovaný človek vybudovať bližší vzťah k Bohu a Cirkvi. Napriek tomu sa práve po nej často vytráca záujem mladej generácie chodiť do kostola.

Chcela som zistiť, čo si z nej mladí v realite odnášajú a čo by mala cirkev robiť inak, aby sa viac priblížila generácii Z.

Rozprávala som sa s tromi mladými ľuďmi, ktorí pochádzajú z rovnakej obce na strednom Slovensku a v posledných pár rokoch absolvovali birmovku. Kvôli zachovaniu anonymity a umožneniu slobodného vyjadrenia názorov sme ich mená v texte zmenili.

Študentka Anna išla na birmovku pred tromi rokmi. Podľa jej slov bol prvotným dôvodom „pokoj v rodine“, ale aj akási jej vlastná potreba prijať ďalšiu sviatosť. Pochádza z kresťanskej domácnosti a zvykla chodiť do kostola každú nedeľu.

Po birmovke sa jej vzťah k Cirkvi zmenil, no iným smerom, než by sa očakávalo. „Viera ma neopustila, no do kostola, v ktorom som bola birmovaná, už nechodím,“ hovorí.

Šestnásťročný Adam takisto hovorí, že na birmovku išiel sčasti preto, že to od neho „očakávala spoločnosť“. Myslí tým hlavne rodinu, no dopĺňa, že sa prihlásil aj vo vlastnom záujme. Po jej absolvovaní vraj necíti bližší vzťah s Bohom – ten mal skôr pri prvom svätom prijímaní. „Možno je to tým, že počas birmovky som bol v puberte, čiže v komplikovanom veku. A možno som sa prirodzene začal viac zaujímať o spoločenské dianie, snažím sa mať všeobecný prehľad, a tým sa mi mení pohľad na svet,“ hovorí.

Dvadsiatnička Júlia patrí medzi ľudí úprimnej viery. Odmalička pravidelne chodieva na omše a zapája sa aj do kresťanských aktivít vo voľnom čase. Sviatosť jej podľa jej slov pomohla „lepšie si uvedomiť, čo pre nás Boh robí“. Hovorí: „Je to pre mňa prirodzený rast ako v škole. Po krste nasleduje sväté prijímanie a birmovka.“ Dodáva, že príprava na birmovku jej pomohla utriediť si myšlienky.

Na podstatu sviatosti sme sa pýtali aj katolíckeho kňaza Martina Pečarku, ktorý prípravu na birmovku týchto mladých ľudí viedol.

S danou sviatosťou podľa neho prichádza väčšia zodpovednosť za život vedený v súlade s kresťanskými hodnotami. „Aj keď sú všetky sviatosti dary, ktoré dostávame od Boha zadarmo, ja ako farár by som mal dohliadnuť na to, aby žiaci vedeli, čo prijímajú,“ hovorí Martin Pečarka. „Počas prípravy chodia do kostola, praktizujú vieru, snažím sa im priniesť nejaké základy a ponúknuť zdroje, kde sa môžu dozvedieť viac,“ dodáva.

Rozprávali sme sa aj s predstaviteľmi evanjelickej a starokatolíckej cirkvi, aby sme zistili, ako vstup do duchovnej dospelosti prebieha u nich.

Pre mnohých je birmovka len formalita

Martin Pečarka priznáva, že keď sa birmovka skončí, do kostola po nej prichádza už menej mladých ľudí. Vníma, že je tento zvyk zakorenený v rodinách a niektorí tínedžeri prichádzajú na prípravu, „pretože sa to patrí“. „Mnohí sa vrátia do starých koľají a chodia len sporadicky. Ale česť výnimkám, niektorých to chytí za srdce a vtedy viem, že dary sviatosti začali účinkovať,“ vraví kňaz.

Anna hovorí, že niektoré témy ju v rámci prípravy na birmovku zaskočili. „Raz sme mali stretnutie, keď nás rozdelili na